Cyklisti budú mať viac prednosti, no priechody pre chodcov nebudú bezpečnejšie

V marci 2022 začnú platiť na cestách aj na chodníkoch vynovené predpisy, ktoré nedávno schválil parlament v novele zákona o cestnej premávke. Dotknú sa cyklistov, chodcov i vodičov a budú sa týkať jazdy, prednosti v jazde i parkovania na chodníkoch.

Veľa sa zmení vo vzťahu medzi vodičmi a cyklistami. Začne napríklad platiť pravidlo o 1,5-metrovom odstupe pri predbiehaní cyklistu.

DAN KOLLÁR z Cyklokoalície, ktorá už desať rokov tlačí na zmeny v zákonoch, považuje 1,5-metrové pravidlo skôr len za spresnenie súčasnej úpravy, v novele sú podľa neho oveľa dôležitejšie zmeny. Vyzdvihuje napríklad novinky v jazde na chodníku alebo v skupine cyklistov či zákaz parkovania na chodníkoch.

Novela zaviedla minimálny odstup áut vo vzdialenosti 1,5 metra pri predbiehaní cyklistov, no v meste je to len jeden meter a ešte pribudlo slovíčko spravidla. Nie je to znefunkčnenie pôvodného zámeru? 

Nie je. Znenie možno mohlo byť prísnejšie, ale myslíme si, že napriek tomu účel splní. Zákon nevytvára novú povinnosť pre vodičov. Už dnes musia pri predchádzaní cyklistu zachovať bezpečný odstup, ktorý v praxi zodpovedal týmto vzdialenostiam, aj policajti to tak posudzovali v prípade nehody.

Hlavným zámerom pri úprave zákona bolo spresnenie doterajšieho znenia tak, aby bolo lepšie pochopiteľné pre vodičov. V praxi sa bezpečné predchádzanie nedialo možno preto, že vodičom nebolo dostatočne jasné, čo ten odstup znamená.

Policajti už teda riešili bezpečnostné odstupy?

Riešili to iba v prípade nehody. Nemyslíme si, že teraz budú číhať na ulici a merať, či niekto predbieha 1,45 metra alebo 1,5 metra. Dá sa to zistiť z videozáznamu, ale nie je cieľom nachytať vodičov na piatich centimetroch.

Na ceste kamión bežne predbieha spôsobom, že nielenže neopustí svoj pruh, ale ani nezmení priamočiaru jazdu.

Bohužiaľ, deje sa to, veríme, že vďaka tomuto sa to bude diať menej. Nie je to jediné opatrenie, ktoré vyrieši všetky problémy cyklistov na cestách, ale určite to môže pomôcť.

V petícii za prijatie opatrení na zvýšenie bezpečnosti cyklistov a chodcov ste to komunikovali, akoby 1,5-metrový odstup bol niečím závažným. 

Určite je, ale zároveň sme komunikovali, že to je jedno z viacerých opatrení.

Aké sú ďalšie opatrenia, ktoré sa dostali do zákona?

Je tam viacero ďalších opatrení zameraných na zvýšenie bezpečnosti a komfortu chodcov a cyklistov. Začať môžem so základnou úpravou prednosti cyklistov pred vodičmi automobilov vo viacerých situáciách. Je to zmena, ktorá je možno ťažšie pochopiteľná, ale je zásadná pre to, aby sa dala navrhovať kvalitná infraštruktúra pre cyklistov.

V čom je rozdiel oproti doterajšiemu stavu?

Ak doteraz viedla typická oddelená cyklotrasa popri ceste, hoci aj v hlavnom dopravnom smere paralelne s hlavnou cestou, pri každom výjazde z parkoviska alebo bočnej uličky musel cyklista podľa zákona dávať prednosť.

Teda ak bolo popri cyklotrase veľa bočných cestičiek, cyklista sa nemohol hýbať plynule, často stál.

Áno, v praxi tak bolo veľa cyklotrás nefunkčných a cyklista radšej volil jazdu po ceste, hoci to bolo nebezpečnejšie, lebo ho obiehali autá, no mohol ísť stále rovno a nemusel zastavovať každých 30 metrov. Ďalšia nelogickosť v zákone bola, že ak išlo iba o pruh namaľovaný na ceste a nie oddelený stavebne, tam cyklista tú prednosť mal. Neuľahčovalo to navrhovanie kvalitnej cyklistickej infraštruktúry, ako ju poznáme napríklad z Holandska.

Po novom teda ako vodič pri odbočovaní musím dávať pozor na to, či popri ceste nevedie cyklotrasa?

Už doteraz, ak vodič odbočoval doľava, musel dávať prednosť autám a električkám, ktoré išli v opačnom smere rovno. Teraz sa k tomu pridali aj cyklisti, ktorí idú rovno v tom smere ako vodič. Ak vodič odbočuje doprava a križuje cyklotrasu, ktorá ide v smere hlavnej cesty popri nej, musí takisto dávať prednosť cyklistovi.

Neobávala sa polícia zhoršenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky?

O túto zmenu sme sa snažili už niekoľko rokov. V minulosti sa to nepodarilo, no dnes sa už aj u nás diskusia posunula a možno viac ľudí na rozhodovacích pozíciách na polícii či na ministerstve vnútra pozná príklady zo zahraničia, že je bezpečnejšie, ak sa to takto upraví. Sme radi, že teraz od nich prišiel jednoznačný súhlas.

Ďalšou novinkou je bicyklová cesta, o čo ide?

Bicyklová cesta je nový typ infraštruktúry, ktorý preberáme na základe dobrej praxe zo zahraničia. Funguje v nemeckých, holandských či belgických mestách. Je to komunikácia primárne určená pre cyklistov, zároveň po nej môžu jazdiť autá. Bude sa používať na miestach, ktoré sú súčasťou hlavnej siete cyklotrás v mestách, ale kde buď nie je priestor na vybudovanie oddelenej cyklotrasy, alebo je to zbytočné.

Napríklad ak máme ulicu, na ktorej prejde len zopár áut, lebo slúži ako prístupová cesta k parkovisku alebo k niekoľkým domom, no prejde po nej veľa cyklistov, je zbytočné, aby tam boli dve paralelné komunikácie vedľa seba. Ale zároveň chceme, aby tam cyklisti mali väčší komfort jazdy, čo práve bicyklová cesta umožňuje. Neočakávame, že sa bude využívať masovo, skôr na ojedinelých miestach, kde to dáva zmysel.

Je to aj celkom drahá značka, v úvodzovkách. Na to, aby to dobre fungovalo, nebude stačiť osadiť značku, ale je to spojené aj so stavebnými úpravami danej ulice. Ak sa napríklad na cyklotrasy používa červený asfalt, dáva zmysel, aby aj tá cyklistická ulica bola v červenom asfalte, aby bolo všetkým jasné, že tu pokračuje priestor pre cyklistov. Plus ďalšie stavebné prvky upokojenia dopravy, ktoré dajú vodičom najavo, že tu majú dodržiavať nižšiu rýchlosť a dávať pozor na cyklistov.

Sú príklady, povedzme v Bratislave, kde by sa to vyslovene hodilo, alebo je to orientované skôr do budúcnosti?

Niečo takéto už vzniklo pred niekoľkými týždňami pod mostom Lanfranconi v Bratislave. Je cyklotrasa, ktorá vedie popri botanickej záhrade a následne pokračuje na nábreží a medzitým je krátky úsek cesty, ktorý nie je veľmi využívaný autami. Slúži len na príjazd k parkovisku pod mostom a k niekoľkým budovám a počet cyklistov je tam naozaj vysoký. Mesto Bratislava to vyznačilo ako štandardnú cyklotrasu s povolením vjazdu automobilov. Ibaže takéto riešenie je trochu neštandardné, medzitým sa použitia značiek spresnili a už by sa to v praxi nemalo takto vyznačovať. Práve preto, aby sme nemuseli vyznačovať cyklotrasu, na ktorú majú povolený vjazd autá, vzniká špeciálna značka bicyklová cesta. Vieme si predstaviť jej použitie aj v centre miest, v zastavaných uliciach, kde bude jazdiť viac cyklistov ako áut.

Možno výhľadovo Špitálska ulica v Bratislave?

Možno. Súvisí to s intenzitou automobilovej dopravy. Ak sa v centre miest obmedzí tranzit cez niektoré ulice ich zjedosmerňovaním či uzatváraním, tak aj takéto ulice, ktoré sú príliš úzke na stavanie oddelenej cyklotrasy, budú fungovať v takomto režime.

Malo by sa skončiť parkovanie na chodníkoch. Ako prišlo k takej zásadnej zmene?

O túto zmenu sme sa usilovali dlhé roky. Ešte pred desiatimi rokmi sme spustili proti tomu petíciu. Snažili sme sa to otvárať pri každej zmene zákona. Pre nás je dosť nepochopiteľné, že doteraz sa na Slovensku mohlo parkovať na chodníkoch. Je to úplne neštandardná úprava, sme jedinou krajinou v celej Európe, ktorá mala povolené parkovanie na chodníkoch paušálne, a teraz sa to v podstate vracia do normálu.

Myslíte, že sa to bude dodržiavať? Keď sa prejdeme po Petržalke alebo po Ružinove a vidíme, ako divoko sa tam parkuje, kam sa tie autá presunú?

Bude sa to musieť dodržiavať. Samozrejme, že teraz sa otvárajú rôzne katastrofické scenáre v internetových diskusiách, ale nenastanú, samosprávy to musia zvládnuť. Samozrejme, ony si toho najviac „zlíznu“ od občanov, ktorí nebudú mať kde zaparkovať. Ale samosprávy podporujú túto zmenu, aj v minulosti ju iniciovali. Ide to s podporou udržateľnej mobility, ktorú majú ako dlhodobý cieľ v podstate všetky slovenské mestá.

Doterajší stav spôsoboval výraznejšie náklady na opravy chodníkov, ktoré nie sú stavané na to, aby sa po nich jazdilo autami, parkovanie ich rozbíjalo. Samosprávam to aj komplikovalo reguláciu parkovania. Bude ho možné povoliť dopravným značením, ale iba na tom mieste, kde to samospráva uzná za potrebné. Súčasné normy umožňujú takéto miesta vyznačiť iba vodorovným značením, čo je dobrý smer, ktorým sa na Slovensku posúvame, teda znižujeme počet značiek v mestách.

Novela povoľuje jazdu na bicykli rodičov s malými deťmi na chodníku. To sa doteraz nemohlo?

Nemohlo. Bola to nelogickosť, deti do desať rokov mohli jazdiť po chodníku, ale rodič nie. V praxi sa to často nedodržiavalo a nedávalo to zmysel. Teraz sa to dovoľuje za podmienky, že rodič nemôže obmedziť ani ohroziť chodcov. Týka sa to sprievodu dieťaťa a rovnako rodiča, ktorý vezie dieťa v sedačke alebo v cyklovozíku. Myslím si, že rodič s dieťaťom v sedačke má vyššie nároky na bezpečnosť a nebude spôsobovať chodcom problémy. Zároveň sa bojí ísť na cestu, pretože takto má o niečo nižšiu stabilitu.

Pribudlo umožnenie jazdy skupiny cyklistov vedľa seba. O čo ide?

Umožňuje to jazdu v takzvanom balíku. Skupiny po šesť a viac cyklistov môžu jazdiť v dvojrade. V praxi je to vec, ktorá výrazne zjednoduší predchádzanie takejto skupiny cyklistov. Keď si predstavíte dlhý had za sebou idúcich cyklistov jednotlivcov, je to pre vodiča náročné, pretože predchádzací manéver trvá veľmi dlho. Môže sa stať, že vodič sa rozhodne predchádzať, v polovici manévru zistí, že oproti ide auto, a zaradí sa niekde do stredu radu cyklistov, čo môže mať nepríjemné následky.

Týka sa to najmä rekreačnej a športovej cyklistiky. Nepovažujeme to za kontroverznú vec, hoci sme postrehli reakcie, že nastane anarchia, keď budú cyklisti jazdiť vedľa seba, ale opäť ide o dobrú prax zo zahraničia. Predchádzať skupinu je jednoduchšie než predchádzať rad cyklistov.

Navrhovali sme, aby sa jazda vedľa seba zaviedla plošne aj v menšej skupine, ak cyklista neobmedzí vodiča, teda že by nemusel zmeniť smer ani rýchlosť. To neprešlo, ale nepovažujeme to za tragédiu. Ide o to, že by dvojica cyklistov išla vedľa seba napríklad v zóne 30 km/h, kde jazdí málo áut, rozprávali by sa, ak by zbadali auto, zaradili by sa za seba. Reálne to tak aj funguje.

Podarila sa drobná zmena, že vo dvojici sa ešte môže jazdiť na lesnej ceste a poľnej ceste a v obytnej zóne, čo sa opäť dialo aj doteraz. Dvaja cyklisti na výlete šli vedľa seba po poľnej ceste a porušovali zákon, teraz to bude čistejšie.

Čo sa nepodarilo dostať do zákona?

Navrhovali sme úpravu týkajúcu sa prednosti chodcov na priechodoch pre chodcov. Na Slovensku máme opäť neštandardnú úpravu oproti ostatným štátom Európskej únie. Chodec nemá také dobré postavenie pri prechádzaní priechodu pre chodcov, ako by mal mať. Dôsledkom toho je nízka atraktivita pešieho pohybu pre ľudí a ďalej pomerne vysoká nehodovosť a úmrtnosť chodcov na priechodoch. Na Slovensku štvrtina chodcov zomrie na priechodoch pre chodcov. Ten by mal pritom byť primárne priestorom pre nich. Navrhovali sme, aby sa vodič k priechodu blížil takou rýchlosťou, aby mohol zareagovať na to, že tam vojde chodec.

To by prinášalo absolútnu prednosť pre človeka na priechode?

Nerád používam slovné spojenie absolútna prednosť, reaguje sa naň veľmi podráždene. Navrhovali sme zachovať pravidlo, že človek nemôže bezprostredne vstúpiť pred idúce vozidlo. Ale v praxi by sa zlepšilo, že vodič dáva prednosť chodcovi, ktorý čaká pred tým priechodom, a keď ide k priechodu, počíta s tým, že chodec tam môže vstúpiť.

Nie je normálne zastaviť, keď vidím chodca na kraji cesty pri priechode?

Malo by to tak byť. Žiaľ, u nás sa to veľmi nedeje. Už v Česku možno badať, že chodcov púšťajú vodiči oveľa viac ako u nás, nehovoriac o západnej Európe. Ale budeme na to tlačiť ďalej a veríme, že sa to podarí zmeniť.

V petícii, ktorá predchádzala týmto zmenám, ste požadovali zjednodušenie procesu určovania dopravného značenia. Čo to znamená a prečo to neprešlo?

V petícii boli ešte tri ďalšie body. Jedným z nich bolo práve toto. V praxi to znamená zmenu postavenia dopravných inšpektorátov v celom procese. Keď sa určuje dopravné značenie, teda menia sa značky alebo maľujú pruhy, je to podmienené záväzným stanoviskom dopravného inšpektorátu, čiže polície. Bohužiaľ, často ako hlavný dôvod zo strany miest, prečo sa im nedarí robiť viac pre chodcov a pre cyklistov, zaznievajú dopravné inšpektoráty. Občania vás zvolia za starostu s nejakými nápadmi na riešenia dopravných problémov, no potom príde policajt na dopravnom inšpektoráte a zamietne to.

Problém je aj v tom, že to často z ich strany nie je veľmi dobre zdôvodnené a podľa nás už prekračujú svoje právomoci v tom, čo by mali alebo nemali posudzovať, no nie je tam žiadny odvolací orgán. Samosprávy sú trocha rukojemníkmi policajtov a často idú aj do kompromisov, lebo potrebujú, aby im prešlo niečo iné.

To v praxi výrazne brzdí akékoľvek úpravy v doprave. Polícia to väčšinou odôvodňuje vplyvom na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. To je taká čarovná formulka, do ktorej dajú všetko. Sme toho názoru, že dopravné inšpektoráty by nemali tvoriť dopravnú politiku mesta. Mali by posudzovať, či je zvolené značenie v súlade so zákonom, vyhláškou a tak ďalej. Nechceme ich z toho procesu vylúčiť úplne, je dobré, že sa k tomu vyjadrujú, ale musí sa zmeniť ich postavenie, aby nemali právo veta, keď zablokujú akékoľvek zmeny.

Petícia vznikala začiatkom roka po tragickej smrti Adriana Babiča, cyklistu, ktorý zahynul pri obci Lemešany. Vtedy starosta obce hovoril, že tá križovatka bola dlhodobo problémová. Je to typ križovatky, ktorý by sa dnes už stavať nemal. Je nebezpečná pre cyklistov aj pre autá. Starosta v minulosti viackrát žiadal o to, aby sa tam prijali nejaké úpravy, napríklad znížila rýchlosť, ale práve polícia tieto zmeny zavrhla.

Je ešte nejaká šanca, aby sa to presadilo?

Teraz sa novelizoval zákon o cestnej premávke, toto sa týka cestného zákona. Nie je to bez šance, v nadväznosti na petíciu sme absolvovali stretnutie na ministerstve dopravy, kde sme od vedenia ministerstva dostali prísľub, že ten problém chápu a budú to riešiť. Cestný zákon je v ich kompetencii a sľúbili, že sa bude upravovať v najbližších mesiacoch. Presné znenie ešte nevieme. Všetky samosprávy aj samosprávne kraje túto zmenu v minulosti takisto navrhovali a podporujú ju. Otázka je, ako sa k tomu postaví polícia, ale pevne veríme, že zvíťazí zdravý rozum a dobrá prax, ktorá funguje v ostatných krajinách sveta.