Denník N

Nad Levicami veje sovietska vlajka, už padla, ale vždy sa vráti. Kosák a kladivo majú hlasnejších ochrancov ako hákový kríž

Vlajka na pamätníku nad Levicami je roztrhaná. Bude to trestné, keď tam vyvesia novú? Foto N – Daniel Vražda
Vlajka na pamätníku nad Levicami je roztrhaná. Bude to trestné, keď tam vyvesia novú? Foto N – Daniel Vražda

Na pamätníku Šiklóš na vrchu Vápnik nad Levicami veje sovietska zástava. Prívrženci hovoria, že je to z vďaky a z úcty k padlým vojakom Červenej armády počas oslobodzovania, odporcovia zas, že je to nezákonná propagácia totalitného režimu.

Zástavou sa zaoberali pred rokmi aj policajní vyšetrovatelia a nedošlo podľa nich k porušeniu zákona. Zákon sa však zmenil a už zakazuje umiestňovanie symbolov oslavujúcich, propagujúcich alebo obhajujúcich režim založený na komunistickej ideológii.

Keby na vojenskom nemeckom cintoríne vo Važci alebo v Hunkovciach zaviala nacistická zástava s hákovým krížom, o chvíľu by bola preč a ten, kto ju vyvesil, by bol potrestaný. Slovenské zákony zakazujú symboly a propagáciu obidvoch totalitných režimov, nacistického aj komunistického.

So symbolmi komunizmu je to na Slovensku komplikovanejšie.

Pamätník Šiklóš na vrchu Vápnik. Foto N – Daniel Vražda

Moju rodinu komunisti zničili, teraz je tu hybridná vojna

Pamätník s rozhľadňou na vrchu Vápnik v katastri obce Mýtne Ludany postavili v 60. rokoch minulého storočia a mal pripomínať sovietskeho maršála Malinovského, ktorý mal údajne na kopci rozhľadňu.

Po roku 1989 pamätník schátral, v roku 2015 ho zrekonštruovali vďaka Spoločnosti na obnovu a využívanie pamätníka bojov Červenej armády. Na dvoch stožiaroch vtedy zaviali vlajky Slovenska a Európskej únie. O rok neskôr, údajne pre sťažnosti občanov, usúdili, že vlajka EÚ je na pamätníku neopodstatnene a nahradili ju sovietskou, ktorá zaviala prvý raz už aj na otváracej slávnosti v roku 1960.

Červenú vlajku nevztyčujú oficiálne na Slovensku ani počas osláv oslobodenia či na výročie SNP. Múzeum SNP vysvetľuje, že vyvesuje vlajky národov a národností, ktoré sa zúčastnili povstania, teda ruského.

Keď sa o vlajke rozprávate s ľuďmi, ktorým komunizmus tvrdo zasiahol do života, majú v tom jasno.

Ľuboš Dobias, ktorý v minulosti kandidoval do zastupiteľstva v Leviciach, má už bližšie k päťdesiatke ako ku štyridsiatke. Nesmierne si cení ľudské obete vojakov Červenej armády. Na druhej strane vníma to, čo nasledovalo, cez osudy svojej rodiny. Starý otec trpel preto, lebo ho ako lekára zaradili do kategórie buržoáznej inteligencie, starú mamu obrali ako kulačku o celý majetok a prinútili ju vstúpiť do družstva. Ich deti, Dobiasovi rodičia, niesli pečať nežiaduceho triedneho pôvodu celý život.

„Pamätám si, ako som objavil na povale noviny z roku 1968, keď nás prišli okupovať spriatelené armády

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Slovensko

Teraz najčítanejšie