Denník N

Cena, ktorú platíme za civilizáciu a pokrok, je privysoká

Autor knihy Scivilizovaní na smrť Christopher Ryan tvrdí, že ak chceme porovnávať súčasnosť s minulosťou, nemôžeme sa zastaviť pri stredoveku či staroveku, ale musíme ísť až do praveku.

„Určitá éra sa pokladá za skončenú, keď sa jej základné ilúzie vyčerpajú.“
Arthur Miller

Začať diskusiu na tému kritiky pokroku a výdobytkov súčasnosti nesie v sebe trpkú príchuť kacírstva. Viera v správny smer našej globálnej civilizácie, postavenej na neustálom pokroku a vedecko-technologickom progrese, je tak výrazne spoločensky, kultúrne či politicky vštepovaná, že položiť otázku, či nezažíva ľudstvo skôr úpadok a regres, vyznieva ako prejav nevzdelanosti a zaslúži si skôr výsmech ako serióznu pozornosť.

Napriek tomu zaznievajú hlasy čoraz väčšieho počtu intelektuálov a vedcov, ktorí tvrdia, že sme podobne ako kedykoľvek predtým v dejinách aj dnes uverili ďalšej ilúzii a fikcii – príbehu, že pokrok a civilizácia sú odpoveďou na všetko a človek sa nikdy nemal tak dobre ako práve dnes.

Pravek, ktorý sa nestal

Mnohí súčasní myslitelia podporujú naratív o lepšom svete. Švédsky vedec Hans Rosling, ktorého preslávili práve jeho vyhlásenia o pozitívnejšom a lepšom svete, vo svojej knihe Moc faktov (Tatran, 2019) obhajuje tézu, že väčšina ľudstva žije v zúfalej nevedomosti o tom, ako veľmi dobre sa má. Argumentuje tzv. inštinktmi – ktoré deformujú a pokrivujú naše videnie sveta – a, samozrejme, dátami a štatistikami.

Podobne aj Steven Pinker, kanadsko-americký experimentálny psychológ, kognitívny vedec a jazykovedec, vo svojej známej knihe Buď svetlo s podtitulom Obhajoba rozumu, vedy, humanizmu a pokroku (Tatran, 2019) propaguje myšlienku, že „negatívne hodnotenie súčasného sveta je mylné.“ Túto chybovosť dokonca prirovnáva k viere v plochú Zem.

Holandský historik a publicista Rutger Bregman (1988) v knihe Utópia pre realistov z roku 2016 (slovensky N Press, 2021) zašiel ešte ďalej. V úvode knihy začína tvrdením, ktoré je rovnako šokujúce ako nesprávne: Počas 99 % dejín ľudstva bolo všetko horšie: hlad, choroby, špina či chudoba.

Hoci vo svojej ďalšej knihe Ľudskosť (N Press, 2020) svoje tvrdenia mierne reviduje, podobné myšlienky „autorít“ a mysliteľov – prekladaných do svetových jazykov a hojne citovaných – vytvárajú skreslený, dezinformačný, pokrivený a predovšetkým tendenčný obraz o tom, ako sa žilo druhu homo sapiens v minulosti. A začneme, prekvapivo, pravekom.

Bregman tvrdí, že 99 % svojich dejín človek trpel. Toto tvrdenie je zavádzajúce, pretože

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie