Denník N

Čo prekladáš? Milan Kopecký o sychravosti škótčiny v románe laureáta Bookerovej ceny

Ilustračné foto – Flickr/quattrostagioni
Ilustračné foto – Flickr/quattrostagioni

Píše Milan Kopecký

Práve teraz – ešte stále, lebo je to fuška, ale už hádam nie dlho, lebo aj iné veci treba robiť – prekladám Shuggieho Baina od Douglasa Stuarta. Kedysi skraja tohto roka som si dával nezáväzné predsavzatia, že to nebudem preháňať s množstvom práce a budem brať iba kvalitné texty, no a potom mi ponúkli toto, preto sa naplnenie prvej časti predsavzatia muselo načas odložiť.

Rozumiete, laureát Booker Prize vám nepristane na stole každý deň. Niežeby samotné udelenie ceny bolo zárukou kvality, on ten literárny svet dnes udeľuje všeličo hocikomu – napríklad trom Španielom vydávajúcim sa za ženu –, a keď sa to niekomu nepáči, tak mu odkážu, aby si založil vlastnú cenu, čo potom ľudia robia, organizujú galavečery a vydavateľstvá div nemajú problém predávať knihy, na ktorých nesvieti nejaká laureátska pečať, ale Shuggie nie je ten prípad. Aspoň pokiaľ ide o textovú stránku, predajnosť, nuž, to uvidíme budúci rok.

Shuggie je prezývka malého chlapca Hugha Baina, ktorý vyrastá v thatcherovskom Glasgowe s odrastenými súrodencami a matkou alkoholičkou. V tejto vete je vyjadrené vlastne všetko, čo môže čitateľ od knihy očakávať.

Sú tu sivé škótske paneláky, forma bývania, ktorú Briti už vtedy v miere akceptovateľnosti zaraďovali niekam medzi hausbót a útulok, sú tu uhoľné bane, ktoré sa zatvárajú a potom sa štrajkuje, lebo sa ľuďom berú istoty, sú tu dysfunkčné rodiny rebelujúce proti ekonomickým reformám ešte väčšou lenivosťou a príživníctvom, sú tu prvé lásky v plechových skladoch a objavovanie sexuality na sypkej a mazľavej halde hlušiny, sú tu týždňové rady na šek s podporou, odpásané remene a vodka v keramických šálkach.

Slovom, je tu všetko, čo by sme mohli poznať, keby sme

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čo prekladáš?

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie