Karel Schwarzenberg: Nikdy nezabudnem, ako celý kongres povstal a dvadsať minút Havlovi tlieskal (ukážka z knihy)
Za čias protektorátu jeho rodinu vysťahovali z ich pražského paláca, dva roky po vojne im parlament zvláštnym zákonom vyvlastnil majetok, pred komunistami museli utiecť, aby ich nezavreli, desiatky rokov sa do svojej vlasti nesmeli vrátiť…
Napriek tomu na Česko Karel Schwarzenberg nezanevrel a slúžil mu s rovnakou pokorou aj vtipom, s akými rozpráva novinárke Renate Kalenskej svoj životný príbeh.
Prečítajte si ukážku z novej knihy edície českého Deníka N Pripravený slúžiť: Rozhovor s Karlom Schwarzenbergom, ku ktorej napísala predslov slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.
Miloš Zeman je jediný politik, s ktorým keď robíte rozhovor, nemusí sa pri prepisovaní nijako redigovať. On už hovorí „zredigovane“.
To je pravda. To je veľké nadanie. A najviac na ňom – a ešte na Franzovi Jozefovi Straussovi (nemecký politik, bývalý minister niekoľkých spolkových vlád, pozn. red.) – obdivujem, že mohli mať v sebe pokojne dve-tri promile a stále hovorili úplne zrozumiteľne a súvisle. U oboch som to zažil a bol som plný obdivu.
Ja som svojho času tiež všeličo zniesol, ale nikdy som si netrúfol hovoriť úplne naliaty. Ale oni áno. Keď ochranka priviedla Zemana či Straussa, museli ich na tribúnu prakticky vyniesť. A aj tak mali obaja výborný prejav.
Je ešte niečo, za čo ste schopný Zemana obdivovať?
Je to veľmi inteligentný politik a musím povedať, že aj veľmi schopný politik. Rozchádzali sme sa spolu vo všetkých ideáloch, ale jeho schopnosti obdivujem. On bol naozaj schopný.
Všetkého schopný?
Asi. Ja vám niečo poviem. Vidím tu inú ľudskú tragédiu. Keď je človek závislý a berie drogy – a je jedno, či si pichá herák, alebo pije alkohol –, stráca zábrany. A na Zemanovi je strašné, že za štvrť storočia, čo ho poznám, všetky zábrany stratil. A to je to jeho tajomstvo. Poznám to u feťákov, ako rýchlo to potom ide. Ale ono to je v skutočnosti rovnaké.
Máte v rodine feťáka a doma sa strácajú veci, bez ostychu klame a tak ďalej. Zeman je nešťastie bez zábran, ktoré však stále hovorí súvisle, keď niekde vystupuje. Teraz mi niektorí ľudia hovorili, že sa jeho zdravotný stav zhoršil natoľko, že už skoro nepije. No aj tak si myslím, že alkohol konzervuje a že on sa konca mandátu dožije.
Čo hovoria na Zemana vaši priatelia zo sveta?
Nehovoríme o tom. Oni sú taktní.
A rozprávate sa o Babišovi?
Málo.
Sme pre nich ešte vôbec zaujímaví?
Spadli sme dosť dole. Ten záujem, ktorý o nás bol, už dávno nie je.
Vráťme sa ešte k začiatkom slobodného Československa. Museli ste pociťovať nervozitu z toho, ako dopadne prvá cesta do Ameriky.
Bol som zvedavý, ale pomerne optimistický.
Vyzerali ste trochu ako cirkus.
My nie. Ale Havel naplnil lietadlo celým českým undergroundom a to už cirkus bol. Na ceste do Washingtonu to už nebolo žiadne divadlo. To bol Saša Vondra, Michael Žantovský a ďalší. Ale tá druhá časť výpravy…
Ja som mal šťastie, že v tom čase bol môj švagor nemeckým konzulom v New Yorku. Zavolal som mu, že prichádzame a že je to veľká partia. Tak či by ich mohol pozvať k sebe. Švagor a sestra boli naozaj dobrí a všetkých ich pozvali.
Potom som sa spýtal, aké to bolo, a oni mi odpovedali, že to všetko boli zaujímaví ľudia. A že zásoby alkoholu, ktoré si našetrili počas dvoch rokov, im vypili počas dvoch
