Nobelova cena pre Tunisko má ukázať, že dialóg má šancu aj v arabskom svete

Aj vďaka tuniskému kvartetu má krajina novú ústavu a využila Arabskú jar na zmeny k väčšej slobode. FOTO – TASR/AP

Ocenenie relatívne pokojnej tranzície z diktatúry na demokraciu má byť inšpiráciou pre chaos na Blízkom východe.

Nobelov mierový výbor dnes potvrdil tézu, že by bolo prekvapením, keby neprekvapil.

Nobelovu cenu za mier udelil štvorici tuniských organizácií, ktoré spoločnými silami dosiahli, že jazmínová revolúcia (2011) v ich krajine sa neskončila ako zmes obrovského sklamania, násilia, individuálnych aj skupinových tragédií a presvedčenia, že so starými diktátormi bolo lepšie.

Tuniský všeobecný odborový zväz, Tuniská konfederácia priemyslu, obchodu a remesiel, Tuniská liga ľudských práv a Tuniský rád právnikov neboli medzi favoritmi tohtoročných cien, nespomínali sa ani medzi kandidátmi, ktorí by mohli prekvapiť.

Inšpirácia pre ostatných

V čase, keď sa arabská jar vyvolaná jazmínovou revolúciou považuje takmer za prekliatie, sa dá rozhodnutie Nobelovho výboru vnímať ako symbol nádeje a viery.

„Dúfame, že to bude inšpirovať ľudí, keď uvidia, že môžu pracovať spolu, že islamistické aj sekulárne politické hnutia to s pomocou občianskej spoločnosti dokázali a že je to v najlepšom záujme všetkých, čo žijú v krajine,“ povedala po oznámení rozhodnutia výboru jeho šéfka Kaci Kullmann Fiveová.

Jazmínová revolúcia sa považuje za jediné ako-tak úspešné povstanie občanov v krajinách severnej Afriky a na Blízkom východe označované ako arabská jar.

Kým Sýria je najťaživejším zahraničnopolitickým problémom súčasnosti a tamojšia situácia sa veľkou mierou podieľa na súčasnej utečeneckej kríze, v Jemene je vojna, Líbya má dve vlády a v Egypte de facto vládne autoritárska armáda, je Tunisko stále v relatívnej kondícii.

Islamisti nastúpili po revolúcii

Revolúcia tam bola krátka a relatívne nenásilná a hoci prvé slobodné voľby tam vyhrala islamistická strana Ennahda, nepresadzovala prvky, ktoré by tradične skôr sekulárna tuniská spoločnosť neprijala. To však neznamená, že všetko v Tunisku išlo hladko.

Politické strany sa nevedeli zhodnúť na znení ústavy, objavovalo sa politicky motivované násilie. Do situácie, keď existovali dva totálne nezlučiteľné texty ústavy od vlády a od opozície a debata sa presunula na aj násilné demonštrácie, vstúpili štyri organizácie a začali fungovať ako vyjednávači. Organizovali fóra, diskusie oponentov, stavili na dialóg.

Tunisania si vyskúšali po Arabskej jari slobodné voľby. FOTO - TASR/AP
Tunisania si vyskúšali po arabskej jari slobodné voľby. FOTO – TASR/AP

„My Tunisania sme predtým nevedeli spolu komunikovať. Boli sme zvyknutí báť sa povedať mimo domova čokoľvek, čo malo nejakú podstatu, zo strachu, že by niekde bol vládny donášač. Teraz sa učíme spolu hovoriť,“ hovorí Abdalláh Fadli, ktorý pôsobil v jednej z ocenených organizácií.

Ústavu sa napokon v januári minulého roka podarilo prijať, čo odstránilo veľký zdroj napätia krajine. Tá však nie je uchránená od hrozieb. Tento rok sa tam odohrali dva veľké teroristické útoky s desiatkami obetí, ktoré mali aj negatívny dosah na turizmus.

Tunisko má šťastie na občanov

Napriek tomu je Tunisko v porovnaní s ostatnými krajinami regiónu na tom dobre.

Ako napísala analytička Sarah Chayes, nie je to preto, že by politické strany v Tunisku boli vyspelejšie alebo zodpovednejšie ako tie v Egypte či Líbyi, ale preto, že sa ukázalo, že vplyvná a zjednotená občianska spoločnosť môže byť dôležitým hráčom v krajine, ktorá s demokraciou nemá veľa skúseností.

Práve k tomu smeruje aj odkaz Nobelovho výboru, a preto zrejme cenu udelili štyrom organizáciám, a nie konkrétnym ľuďom či politikom, ktorí sú stále vo funkciách. Ocenení podľa svojich slov vôbec neočakávali, že budú mať šancu.
Podľa šéfa priemyselnej konfederácie Ouideda Bouchamaouiho je cena dôkazom, že „tuniská skúsenosť s úspešným dialógom tam, kde iní zlyhali, je veľmi dôležitá.“

Ocenenie tuniských aktivistov by mohlo pritiahnuť pozornosť na krajinu, ktorá zápasí s veľkými ekonomickými, bezpečnostnými a sociálnymi problémami. Tunisania dúfajú, že sa to pretaví aj do konkrétnej pomoci.

Strach z teroristov slabne

“Pre nás aj pre medzinárodné spoločenstvo je to mimoriadne dobrá správa, pretože veľa ľudí nevie, čo sa skutočne deje v Tunisku. Sme jedinou krajinou, kde sme sa počas arabskej jari prepracovali z diktatúry k demokratickému režimu. Máme slobodne zvolený parlament, premiéra aj prezidenta. Nebol tu žiadny vojenský puč, ani to tu neskončilo vojnou a nevládne sa tu jazykom zbraní,” reagoval na rozhodnutie odovzdať Nobelovu cenu za mier pre Tunisanov Mohamed Oussama Ben Yedder, riaditeľ Tuniského národného úradu pre cestovný ruch v Prahe.

Tunisko je podľa neho modelový príklad, že v arabskom svete môže fungovať demokracia. “Preto sa nás snažili teroristi zastaviť a to útokom na náš najväčší zdroj – turizmus,” povedal pre Denník N.

Po útokoch teroristov na turistické miesta podľa neho klesol turizmus v krajine až o 60 percent (v Česku o 50 percent, na Slovensku až o 70 percent). “Začína sa to však zlepšovať. Len v septembri prišlo do Tuniska desaťtisíc ľudí z Česka a Slovenska,” dodal Ben Yedder.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |