Manuela vs. Salvádor alebo Keď štát musí zaplatiť za zákaz potratov
Fanatizmus a krutosť, ktoré radikálne pro-life skupiny ukazujú v maličkom štáte mimo pozornosti svetových médií, sú nevídané.
Pred pätnástimi rokmi prišla do jednej zo salvádorských nemocníc 33-ročná žena, mama dvoch malých detí, s krvácaním po spontánnom potrate. Namiesto toho, aby jej poskytli pomoc, ju obvinili, že bola na nelegálnej interrupcii. Priviazali ju o posteľ, zavolali policajtov a bez prítomnosti advokáta ju v zlom zdravotnom stave vypočúvali a neskôr obvinili z vraždy dieťaťa s priťažujúcimi okolnosťami. V Salvádore od roku 1999 platí drakonický zákon, ktorý znamená absolútny zákaz interrupcií bez akejkoľvek výnimky.
V roku 2008 Manuela, ako sa táto žena volala, dostala tridsaťročný trest. V roku 2010, po dvoch rokoch pobytu vo väzení, jej diagnostikovali Hodgkinov syndróm (druh rakovinového ochorenia lymfy), na ktorý o dva roky neskôr zomrela.
Ľudskoprávne organizácie zastupujúce jej rodinu sa po rokoch kampane dopracovali k tomu, aby jej prípad posúdil Medziamerický súd pre ľudské práva, čo je inštitúcia riešiaca prípady porušovania ľudských práv v krajinách Latinskej Ameriky. Súd na konci novembra rozhodol, že Salvádor porušil práva Manuely na život, zdravie, súkromie a spravodlivý súdny proces a nechránil ju pred diskrimináciou ani pred rodovo podmieneným násilím. Ide o prvé rozhodnutie súdu týkajúce sa reprodukčných práv.
Salvádoru súd nariadil finančné odškodnenie Manuelinej rodiny a reformy v oblasti dodržiavania lekárskeho tajomstva a nemocničných protokolov, ktoré by mali zabrániť, aby žena, ktorá vyhľadá pomoc pri akútnych gynekologických problémoch, neskončila vo väzení s nálepkou vrahyne vlastného dieťaťa.
Prenasledujete ženy, hlavne chudobné
Súd vyjadril názor, že existuje priama súvislosť medzi totálnym zákazom potratov a kriminalizáciou žien. „Odkedy došlo k absolútnemu zákazu potratov v Salvádore, ženy, ktoré spontánne potratili alebo ich postihli iné akútne gynekologické ťažkosti, začali byť kriminalizované. V mnohých prípadoch boli tieto ženy stíhané a odsúdené za vraždy s priťažujúcimi okolnosťami, ktoré sa trestajú tridsiatimi až päťdesiatimi rokmi väzenia. Väčšina z nich nemala žiadny alebo mala len minimálny príjem, pochádzala z vidieka a nedosiahla žiadne vyššie vzdelanie. Toto sa týka aj posudzovaného prípadu, ktorý treba vnímať aj v tomto kontexte,“ napísal súd v odôvodnení, v ktorom taktiež uviedol, že ženy sú obeťami predsudkov.
Na prípad Manuely to úplne sedí. Pochádzala z periférie, bola negramotná, dieťa, o ktoré prišla, bolo splodené mimo manželstva, čo podľa personálu nemocnice, ako aj polície „logicky“ znamenalo, že sa ho chcela „zbaviť“. Jej právny zástupca ustanovený štátom na súde neurobil nič, aby jej svojou obhajobou pomohol zvrátiť obvinenie či aspoň znížiť výšku trestu. Od chvíle, keď prišla do nemocnice, bol jej osud spečatený.
