Zoltán Szalay
Vláda schválila novelu zákona o štátnom občianstve vo februári, teda ešte v čase, keď bol premiérom Igor Matovič. Táto novela mala zabezpečiť, aby slovenskí štátni občania mohli nadobúdať popri slovenskom aj iné štátne občianstvo, a tak by neprišli o slovenské, ako sa to deje od roku 2010.
Zákaz dvojakého štátneho občianstva zaviedla prvá Ficova vláda ako reakciu na zákon maďarského premiéra Viktora Orbána. Ten umožnil udeľovať maďarské občianstvo každému, kto preukáže, že jeho predkovia mali maďarské štátne občianstvo alebo pochádzajú z územia Maďarska či Uhorska a ovládajú maďarčinu.
Matovičova vláda predložila parlamentu novelu, podľa ktorej by o slovenský pas neprišli tí občania, ktorí majú aj občianstvo krajiny, kde majú trvalý pobyt aspoň päť rokov. Táto podmienka by mala zabrániť tomu, aby Maďarsko mohlo udeľovať masovo občianstvo Maďarom žijúcim na Slovensku.
Poslanci schválili novelu v prvom čítaní v marci, odvtedy sa však rokovanie o zákone v druhom čítaní stále posúva. Na novembrovej schôdzi požiadal o ďalší posun predseda parlamentu a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár, novela bude teda zaradená na februárovú schôdzu. Kollár to odôvodnil novým maďarským zákonom, ktorý umožňuje prihlásiť sa na trvalý pobyt v Maďarsku bez toho, že by žiadateľ na danej adrese skutočne býval.
Obavy z maďarského zákona
„Na novembrovej schôdzi parlamentu predseda Národnej rady požiadal ministra vnútra, aby presunul novelu z dôvodu najnovších legislatívnych úprav, ktoré sa udiali v Maďarsku, týkajúcich sa nadobudnutia trvalého pobytu za veľmi ľahkých podmienok,” povedal agentúre TASR poslanec za OĽaNO Milan Vetrák. Potvrdil tiež, že v koalícii je obava, že by sa slovenský zákon obchádzal fiktívne udeľovanými trvalými pobytmi v Maďarsku.
Túto obavu vo vládnych stranách Denníku N potvrdil aj ďalší poslanec OĽaNO György Gyimesi, ktorý ju vníma ako prejav „hungarofóbie”. Predkladateľom zákona je pritom nominant OĽaNO, minister vnútra Roman Mikulec.
Ministerstvo vnútra nepotvrdilo ani nevyvrátilo, že by novelu presunuli pre obavy z maďarského zákona. „Sme si vedomí, že ide o mimoriadne citlivo vnímanú problematiku, pri ktorej nemožno zabrániť širokej verejnej a zároveň politickej diskusii. Prvoradým cieľom je dosiahnutie celospoločensky akceptovateľného riešenia, ktoré bude právne stabilné, korektné voči všetkým zainteresovaným subjektom a bude reflektovať suverénne a oprávnené záujmy nášho štátu,” odpísali z tlačového odboru ministerstva.
Ondrej Dostál (SaS) je dlhodobým kritikom súčasného zákona i novely schválenej vládou. Denníku N potvrdil, že zachytil obavy z maďarského zákona. „Či je však príčinou odkladania rokovania o návrhu zákona iba toto, alebo aj rokovania o pozmeňujúcich návrhoch, neviem s istotou povedať,” dodal.
Fiktívne pobyty by riešil pozmeňovák
Milan Vetrák z OĽaNO upozorňuje, že prípadný problém s fiktívnymi pobytmi by poslanci chceli riešiť v pozmeňujúcom návrhu k novele. „Ministerstvo vnútra si bude môcť vyžiadať také doklady na preukázanie skutočného pobytu v zahraničí, ktoré by preukázali, že nejde o fiktívny pobyt. Myslím si, že to rieši aj obavy, ktoré by mohli súvisieť s tým, ako Maďarsko prijalo legislatívu pri trvalom pobyte.”
Podobne to vidí aj jeho kolega Gyimesi. Dodáva, že slovenská vláda sa v praxi už ani teraz nemusí dozvedieť, ak si Maďari na Slovensku zoberú maďarské občianstvo. „Slovenská vláda by sa nedozvedela ani o tom, že sa takíto občania zúčastňujú maďarských volieb,” tvrdí Gyimesi.
Pozmeňujúci návrh poslancov z OĽaNO a SaS by však mal pripraviť pôdu na to, aby vláda mala k dispozícii dokumenty od ľudí, ktorí chcú mať dvojaké občianstvo. Išlo by o nájomné zmluvy, bankové účty, faktúry z platenia energií a podobne, hovorí Gyimesi. „Táto obava je preto zbytočná a reakcia nebola adekvátna.”
Ovplyvnia hlasy zahraničných Maďarov voľby v Maďarsku?
Gyimesi dodáva, že zahraniční Maďari, ktorí majú maďarské občianstvo, ovplyvňujú voľby v Maďarsku len v nepatrnej miere: v roku 2018 nepriniesli vládnemu Fideszu ani jeden mandát.
V maďarských parlamentných voľbách hlasovalo skoro 270-tisíc zahraničných Maďarov a 96 percent z nich podporilo Fidesz. Všetky ostatné strany dostali menej ako jedno percento hlasov.
Špecifiká volebného systému však spôsobili, že tieto hlasy nedodali Fideszu ani jeden extra mandát. V roku 2014, keď sa zahraniční Maďari zúčastnili volieb prvýkrát, odovzdali 128-tisíc hlasov (95 percent bolo za Fidesz), čo znamenalo jeden alebo dva mandáty pre orbánovcov. Zahraniční Maďari tým v podstate zaistili dvojtretinovú väčšinu vlády.
Fiktívne prihlásení voliči boli už aj doteraz
Zahraniční Maďari nemôžu hlasovať v individuálnych volebných obvodoch, ak nemajú pobyt v Maďarsku. Maďarský volebný systém pozná okrem celoštátnych kandidátok aj individuálne volebné obvody, občania odovzdajú vo voľbách dva hlasy: jeden na celoštátnu kandidátku strany a druhý na poslanca vo volebnom obvode, kde má občan bydlisko. Voľby pritom rozhodujú väčšinou práve hlasy odovzdané v menších volebných obvodoch.
Investigatívni novinári už viackrát poukázali na to, že dvojakí štátni občania z Ukrajiny sú masovo prihlásení na adresy vo východomaďarských obciach, kde reálne nebývajú. V jednotlivých obciach „žije” často až 200-300 takýchto fiktívnych obyvateľov, a to neraz v neobývateľných domoch alebo na prázdnych pozemkoch.
Miestnym chudobným ľuďom platia za to, aby súhlasili s prihlásením fiktívnych obyvateľov, ktorí sa v dedinách objavia iba počas volieb a často ani vôbec nerozprávajú po maďarsky. Podľa dokumentárneho filmu relácie Partizán len v župe Szabolcs-Szatmár-Bereg môže byť asi 15 až 20-tisíc takýchto fiktívne prihlásených občanov. Portál szabadeuropa.hu našiel dom, v ktorom bolo prihlásených 340 „fantómových“ obyvateľov.
Čo obsahuje nový maďarský zákon?
Nový maďarský zákon schválený v novembri týchto fiktívnych obyvateľov v podstate legalizoval. Maďarské mimovládky upozornili na to, že podľa novej legislatívy už nebude potrebné, aby sa občan reálne zdržiaval na mieste svojho bydliska. Fiktívny pobyt nebude sankcionovateľný. Podľa mimovládok ide o legalizáciu hlasovacieho turizmu, ktorý sa vo veľkom konal aj vo voľbách v roku 2018 najmä pri ukrajinských hraniciach. Občanom, ktorí sa prihlásia na pobyt s tým, že sa tam vôbec nechcú zdržiavať, už nebude hroziť žiadna sankcia.
Opozícia si novelu najprv nevšimla, vládny Fidesz ju totiž presadil ako jeden bod komplexného návrhu zákona o znižovaní administratívnej záťaže občanov. Líder opozície Péter Márki-Zay teraz už varuje, že Fidesz chystá volebný podvod. Minister Gergely Gulyás však argumentoval, že chceli iba pomôcť státisícom občanov, ktorí nežijú na adrese, kde majú oficiálne bydlisko, a trestný čin volebného podvodu pritom zostáva zachovaný.
Najviac ľudí prišlo o český pas
Zatiaľ čo slovenská vládna koalícia prispôsobuje svoju legislatívu zmenám v Maďarsku, dlhé čakanie na legalizáciu dvojakého občianstva znepríjemňuje život slovenským občanom, ktorí by chceli získať občianstvo iných krajín. O slovenský pas prišlo pre nadobudnutie iného občianstva do začiatku decembra 3939 ľudí, najviac z nich získalo občianstvo Českej republiky (935), Nemecka (918), Rakúska (608), Veľkej Británie (413), Spojených štátov amerických (198) a až potom Maďarska (142).
Komplikuje to aj brexit
Chýbajúca možnosť mať dvojaké občianstvo je v tomto období obzvlášť citlivá pre našich štátnych občanov žijúcich vo Veľkej Británii. Slovenskí občania mali pred brexitom vďaka britskému členstvu v EÚ v podstate rovnaké práva ako Briti v oblasti povolenia na pobyt, práce alebo prístupu k zdravotnej starostlivosti. Po brexite sa to však zmenilo a preto zvažujú mnohí slovenskí občania požiadať o britské občianstvo.
Veľká Británia ponúka tým občanom EÚ, ktorí v krajine žijú aspoň päť rokov, aj takzvaný settled status, teda status usadlíka, ktorý však pri návrate do domovskej krajiny môžu stratiť a nie je rovnocenný s občianstvom (negarantuje napríklad volebné právo alebo právo na konzulárnu pomoc).
Kým teda Slovensko dvojaké občianstvo neuznáva a osud zákona, ktorý by to za určitých okolností umožnil, je neistý, slovenskí občania žijúci v Británii si musia vybrať medzi dvoma občianstvami.
Problém majú aj bývalí občania Československa
Viacerí koaliční poslanci kritizujú nielen to, že sa rokovanie o zákone odkladá, ale aj samotný text zákona. „Z môjho pohľadu návrh zákona ani dohodnutý kompromisný pozmeňujúci návrh nerieši podstatný problém, ktorým je, že zákon umožňuje a aj naďalej bude umožňovať, aby slovenskí občania prichádzali o slovenské občianstvo proti svojej vôli. Takúto úpravu považujem za protiústavnú,” vraví Ondrej Dostál, ktorý by chcel, aby sa lehota potrebná na umožnenie dvojakého občianstva skrátila z piatich rokov aspoň na dva.
Dostál upozorňuje na ďalší nedostatok novely, ktorý sa týka bývalých občanov Československa alebo ich potomkov, ktorí o slovenské občianstvo prišli alebo ho nezískali v dôsledku právnej úpravy z čias komunizmu.
„Tí sú síce zvýhodnení už dnes oproti iným žiadateľom o občianstvo a to zvýhodnenie sa má ešte zvýšiť, ale nepodarilo sa nám vyrokovať, aby takíto žiadatelia mohli nadobudnúť slovenské občianstvo aj bez potreby registrovaného pobytu na území Slovenskej republiky. Dohodnutý pozmeňujúci návrh síce prináša určité zlepšenia, ale nerieši z môjho pohľadu podstatné problémy.”
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
