Denník N

Napriek pochybnostiam ho odsúdili za fekálne útoky. Stratil dôveru v ľudí, spravodlivosť aj lásku (+ video)

Martin Macko si viac než rok po svojom zatknutí vypočul, že je nevinný. Zatiaľ však iba neprávoplatne, prípad ďalej pokračuje. Foto N - Tomáš Benedikovič
Martin Macko si viac než rok po svojom zatknutí vypočul, že je nevinný. Zatiaľ však iba neprávoplatne, prípad ďalej pokračuje. Foto N – Tomáš Benedikovič

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Verejnosti je známy ako fekálny fantóm. Za útoky z roku 2015 ho v júni 2018 Krajský súd v Bratislave právoplatne odsúdil, a to napriek mnohým pochybnostiam v prípade a napriek tomu, že k útokom sa priznal iný páchateľ. V prípade Martina Macka podala dovolanie ministerka spravodlivosti Mária Kolíková a on už vyše roka čaká na rozhodnutie. Dnes má tridsať rokov a v rozhovore hovorí:

  • aké boli Vianoce vo väzbe a ako sa tam zamestnával, aby nemyslel na svoj prípad;
  • ako sa po zadržaní na polícii priznal, vymyslel si, ako skutky spáchal, a nemal pri sebe advokáta;
  • prečo musel chodiť na sexuologickú liečbu, hoci v žiadnom posudku sa nespomína, že má nejakú deviáciu;
  • prečo mu pred rekogníciou ostrihali bradu.

Keby sme sa mohli vrátiť v čase, pred šiestimi rokmi ste boli práve vo väzobnej cele. Ako si na to obdobie spomínate? 

Bolo to extrémne stresujúce a depresívne obdobie. Rovnako šokujúce.

V ktorej väznici ste boli? 

V Justičnom paláci.

Aspoň vás teda nechali v Bratislave. Strávili ste tam aj Vianoce?

Áno. Bol som tam od konca novembra až do leta ďalšieho roka. Šesť a pol mesiaca.

Aké boli Vianoce vo väzení? 

Kapustnica bola dobrá, tú si brali aj niektorí bachari. Mali sme večierku o deviatej večer, aj nejaké filé a zemiakový šalát každý dostal. Dostali sme jedlo, ktoré sme bežne vo väzbe nedostávali. Ja som sa v tej chvíli tešil z každej maličkosti, pretože som bol psychicky na dne.

Video: Odsúdený Martin Macko: Stratil som dôveru v ľudí i v spravodlivosť

Čo je na väzbe najhoršie? 

Neviem ako iní, ale v mojom prípade môžem povedať, že som nevyrastal s vagabundmi alebo ľuďmi, ktorí bežne mávajú problémy so zákonom. Takže už len zaradiť sa do takej spoločnosti… Keď tam človek príde a tí ľudia to na vás vidia, že ste ako čistý papier. Môžu to aj zneužiť. Bol to dehonestujúci a nepríjemný pocit.

Čelili ste posmeškom? Vedeli ostatní väzni, z čoho ste obvinený? 

To je druhá vec. Keď som prišiel, tak v rádiu akurát spomenuli, že dolapili „h***omena“ a že už by sa mal nachádzať v Justičnom paláci. Medializovalo sa to veľmi a roznieslo sa to aj medzi väzňov. Absolvoval som potom „milión“ rozhovorov s väzňami, ktorým som vysvetľoval, ako to bolo. Stále znovu a znovu, až ma to prestalo baviť.

Asi najdôležitejšie vo väzení je odpútať myšlienky od toho, prečo tam ste. 

Ale keď je to tak veľmi medializované, je to ťažké. Stále vám to niekto pripomína. Na otvorenom oddelení sme mali televízor, takže sme pozerali správy. A keď som tam bol asi mesiac, dozvedel som sa, že útoky pokračujú.

Čo ste si vtedy pomysleli? 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie