Denník N

Prečo ľudia prestávajú veriť vede aj sebe navzájom? (+ podcast a video)

Ján Markoš a Pavol Čekan. Foto - Denník N
Ján Markoš a Pavol Čekan. Foto – Denník N

Prečítajte si skrátený prepis diskusie Denníka N, ktorej hosťami boli vedec a výrazná osobnosť boja proti pandémii Pavol Čekan a lektor kritického myslenia, šachový veľmajster a autor knižných bestsellerov Denníka N Ján Markoš.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Kde nájdete naše podcasty: 

Pán Čekan, vaša spoločnosť MultiplexDX vyvinula testy na covid-19 skutočne rýchlo. Veda sa tak konečne dostala na Slovensku do popredia, ale spolu s tým prišli aj nenávistné prejavy. Pandémia teda našej vede skôr pomohla či ublížila?

PČ: Aj jedno, aj druhé. Pomohla, pretože oveľa dôležitejšie ako naše testy sú synergie, ktoré vznikli napríklad medzi biomedicínskym centrom SAV alebo rôznymi inými vedeckými skupinami. Nehovoriac o tom, že tu boli aj snahy o vlastnú slovenskú vakcínu, prišli ventilátory od študentov z STU. To je poznanie, že slovenská veda je akcieschopná. No je to aj úplne nové obdobie pre nás vedcov, keď sa z nás stávajú verejne známe osoby. Nie všetci vieme plávať vo vodách verejného priestoru, hovoriť tak, aby to nebolo zneužité na šírenie dezinformácií, povedzme s cieľom, aby niekto získal politické body. A ľudia sa zrazu na vedu dívajú aj ako na niečo nedôveryhodné. Zároveň vidíme, že veda potrebuje lepšie financovanie, ktoré nedostáva ani v čase pandémie. Ale nie je to len problém vedy, ale aj zdravotníctva.

Pán Markoš, v knihe Bližšie k sebe. Hľadanie ľudskosti v dobe médií, technológií a vedy si kladiete mnoho otázok o človeku, jeho podstate, kde je jeho sloboda, aký je jeho vzťah k vlastnému telu aj k vede. Priviedla vás k tomu pandémia a rozdelenie spoločnosti očkovaním?

JM: Túto knihu som mal v mysli už dlhšie. Pandemická kríza nie je jediná, ktorá nás čaká. Čaká nás veľká environmentálna kríza, klimatická kríza, vtedy bude hlas vedy extrémne dôležitý. A to, či bude vypočutý, bude kľúčové. Otázka, prečo ľudia odmietajú vedecké poznanie v okamihu, keď sa ukazuje, že je veľmi efektívne, priamo súvisí s otázkou, ako sa bude svet vyvíjať v nasledujúcich desaťročiach.

V knihe píšete, že dnes žijeme ako astronauti na vesmírnej stanici a že je to problém. Môžete to vysvetliť? 

JM: Úspešnosť vedy a technológií je v našej civilizácii dvojsečnou zbraňou. Naozaj žijeme dlhšie, pohodlnejšie a bezpečnejšie životy. Ale sami seba ovíjame v zámotku vlastných výtvorov, či už ide o budovy, dopravné prostriedky, predžutý svet internetu. A v nejakom okamihu sa nám môže stať, že budeme tak dokonale obalení našimi výtvormi, že úplne stratíme kontakt s tým, čo je vonku, s realitou. Ľudia dnes môžu byť neistí, nevedia posúdiť, čo je vlastne realita.

Pán Čekan, telo je pre vedu predmetom skúmania a výsledkom majú byť dáta. Zaoberajú sa však vedci – aj počas pandémie – takisto subjektívnou stránkou jednotlivca, jeho pocitmi, strachmi?

PČ: Určite áno, aj ja sám som už v septembri povedal, že odborná vedecká diskusia v téme očkovania dorazila do cieľa. Už nemáme vedecké argumenty a teraz je to celé o strachu, nedôvere, únave, frustrácii. Alebo dokonca o viere. Ľudia sa nechcú dať očkovať, lebo veria, že oni sú tí martýri, bojovníci za slobodu. V tomto bode nám už nepomôže ani analýza o bezpečnosti alebo efektivite vakcín.

Mnoho ľudí si uvedomuje, že pokrok v našich životoch urobil aj veľa zlého. Aj sami si neraz hovoríme, že by nám bolo lepšie na lazoch, ako dýchať splodiny áut a čeliť nenávisti na sociálnych sieťach. S tým môže súvisieť aj odmietanie očkovania, niektorí sa zrejme radšej spoliehajú na otužovanie a bylinky. Ako argumentovať v tomto prípade?

PČ: Tu sa znova mieša viera aj veda. Samozrejme, môžu koexistovať, ale v niečom sú odlišné. Napríklad pri infekcii covid-19 rozhoduje neraz náhoda a nie váš imunitný systém. Môžete mať genetickú predispozíciu, o ktorej neviete, alebo váš imunitný systém môže byť ovplyvnený stresom, spánkom, prípadne tým, že ste mali včera párty… A váš imunitný systém nezafunguje ako bežne. Alebo zrazu máte tri infekčné kontakty za deň: vo výťahu, v kancelárii aj v autobuse. Veda musí ľuďom vysvetliť, že aj pri vakcínach ide o elimináciu rizika. Prichádzame za limity ľudského myslenia a vzdelania. Práve vtedy vzniká rozdiel medzi krajinami, kde je vyššia viera v autority a odbornosť.

Ako vnímate návrat k prirodzenosti a odmietanie pokroku v tejto téme vy, pán Markoš?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Očkovanie proti koronavírusu

Podcasty Denníka N

Prírodné vedy

Rozhovory

Slovensko, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie