Súd uzavrel raziu v Moldave. Zastavil stíhanie ženy, ktorej vybili zub, no potom ju obžalovali z krivej výpovede

Košický okresný súd chce uzavrieť kauzu policajnej razie v Moldave nad Bodvou. Sudca Martin Baločko v utorok rozhodol o zastavení trestného stíhania Ireny Matovej, ktorá bola ako posledná z obyvateľov osady Budulovská obžalovaná. Ľudia z tejto osady v lete 2013 počas zásahu vyše šesťdesiatky policajtov skončili s modrinami, tržnými ranami a inými zraneniami.

Policajti mali počas akcie 100 pátrať po odsúdených, ktorí sa vyhýbali väzeniu, a hľadať kradnuté veci. Nič nenašli a nikoho v pátraní nezadržali. Zbili však obyvateľov osady, rozbili okná a dvere ich príbytkov.

Priebeh razie vyšetrovala policajná inšpekcia. Záver bol, že všetko prebehlo v súlade so zákonom. Aj použitie obuškov, donucovacích prostriedkov. A z tých, ktorí počas vyšetrovania vypovedali, čo sa dialo, sa stali obvinení a neskôr obžalovaní. Medzi nimi aj Matová, ktorú obžalovali z krivej výpovede.

Rozhodnutie košického súdu o Matovej nie je zatiaľ právoplatné, prokuratúra môže podať sťažnosť. Či to urobí, zatiaľ neodpovedala.

Dočkala sa ako posledná

Zatiaľ čo v prípade zvyšných obžalovaných Róberta Rybára, Rolanda Danča, Milana Hudáka, Júliusa Hudáka a Leonarda Horvátha súd rozhodol už pred niekoľkými mesiacmi, Matová si musela na rozhodnutie o oslobodení počkať.

Päticu obžalovaných mužov súd oslobodil po tom, ako sa v marci rozhodol prokurátor košickej prokuratúry Matej Čintala odstúpiť od obžaloby. Urobil to po tom, ako vlani v septembri v kauze rozhodol Európsky súd pre ľudské práva. Ten v prípade dvoch sťažovateľov a zároveň obžalovaných povedal, že boli porušené ich práva. Išlo o Rybára a Danča.

Štrasburg svojím rozhodnutím spochybnil celé vyšetrovanie kauzy a iný záver ako oslobodenie obžalovaných nepripadal do úvahy. Prokuratúre však trvalo pol roka, kým pristúpila k rozhodnutiu o odstúpení od obžaloby.

To sa však netýkalo Matovej, v jej prípade prokurátor Čintala na obžalobe trval. Pri otázkach prečo odpovedal vyhýbavo. „Nepredbiehajme, uvidíme, čo bude. Počkajme si,“ povedal v máji. V písomnom stanovisku odkázal, že nezistil zákonný dôvod na ustúpenie od obžaloby v prípade Matovej.

„Prokurátor preto prihliadajúc na konkrétnu dôkaznú situáciu naďalej trvá na podanej obžalobe proti tejto osobe,“ oznámila hovorkyňa košickej prokuratúry Jarmila Janová.

Jej prípad bol iný

Jediné vysvetlenie tohto postoja prokuratúry bolo, že Matovej prípad bol čiastočne odlišný od zvyšnej pätice. Ako jedinú ju obžalovali z krivej výpovede, zvyšní piati boli obžalovaní z krivého obvinenia. Matová sa skutku podľa obžaloby dopustila svojou výpoveďou, keď ako poškodená vyšetrovateľom hovorila, čo sa v júni 2013 v osade stalo.

Bolo to v apríli 2014, keď za pomoci tlmočníka vypovedala, ako ju pri chatrči jeden z policajtov udrel a vybil jej tak zub. V obžalobe sa píše, že na základe toho bolo začaté trestné stíhanie za zločin mučenia a iného neľudského alebo krutého zaobchádzania.

Matová nemenovala nikoho konkrétneho. Vyšetrovanie sa pritom začalo dva mesiace pred tým, ako ona vypovedala. Ďalšia nezrovnalosť v jej prípade súvisí s tým, že ako poškodená vypovedala s tlmočníkom. Ako obvinená ho už podľa policajtov nepotrebovala.

Matová je analfabetka. Nevie čítať ani písať. Hovorí najmä rómsky, potom maďarsky. Slovenčina je jej tretí jazyk.

Obhajcovia od začiatku procesu upozorňovali na mnohé pochybenia v jej prípade. Súd ich neakceptoval. No dnes je situácia iná.

Odvolal sa na dohovor o ľudských právach

Sudca Baločko sa v rozhodnutí o zastavení trestného stíhania odvolal najmä na septembrový verdikt súdu v Štrasburgu. Išlo už o spomenuté rozhodnutie o sťažnostiach Rybára a Danča.

„Jednou zo základných multilaterálnych zmlúv, ktorými sa Slovenská republika musí riadiť, je aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,“ pripomenul sudca. Skonštatoval, že dohovor sa prijatím v roku 1950 stal súčasťou nášho právneho poriadku.

A trestný poriadok hovorí jasne. Trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak to tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

A keďže európsky súd v prípade sťažností Danča a Rybára skonštatoval niekoľko porušení Európskeho dohovoru o ľudských právach, sudca Baločko rozhodol, že trestné stíhanie Matovej musí byť zastavené.

Európsky súd: Razia mala znaky represie

Európsky súd v rozhodnutí skonštatoval, že nebolo spochybnené, že v júni 2013 polícia pri razii použila aj donucovacie prostriedky a sťažovatelia po tomto zákroku utrpeli zranenia. „Rovnako sa nezdá, že by existovala vážna pochybnosť o tom, že zranenia sťažovateľov boli výsledkom použitia sily, ktorú proti nim polícia použila,“ rozhodol súd v Štrasburgu.

Polícia pritom dlhodobo spochybňovala, že zbití mali zranenia. Počas vyšetrovania policajti operovali aj s verziou, že sa Rómovia z osady zbili sami a následne sa nafotografovali a natočili videá, aby tak vzbudili pozornosť.

Za policajtov z Moldavy sa hneď po začatí vyšetrovania postavil vtedajší premiér Robert Fico (Smer), ktorý ich aj s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom prišiel podporiť na miestnu policajnú stanicu.

ESĽP skonštatoval, že polícia síce argumentovala, že použila donucovacie prostriedky na „prekonanie odporu a odvrátenia útoku“, no napríklad Rybár bol v čase razie taký opitý, že spal a „nevedel o sebe“. Aj štrasburský súd sa zamyslel nad tým, ako mohol klásť v takom stave odpor, že ho museli policajti kopať a biť.

„Neexistujú teda náznaky akýchkoľvek mimoriadnych okolností, udalostí alebo bezpečnostných incidentov v súvislosti s vykonaním pátracej akcie z 19. júna 2013, ktoré by osobitne odôvodňovali použitie obuškov namiesto iných donucovacích prostriedkov v uvedených hláseniach a rozhodnutiach,“ skonštatoval súd.

Razia mala podľa súdu represívny charakter, čo nie je v súlade so zákonom. A keďže štát skonštatoval, že razia a použitie sily bolo nevyhnutné a primerané, je zodpovedný aj za zranenia, ktoré utrpeli. Tie nemožno kvalifikovať ako mučenie, ale určite ich podľa Štrasburgu možno považovať za neľudské.

Zároveň európsky súd spochybnil počiatočnú fázu vyšetrovania, keď obyvateľov osady vôbec nevypočuli. Tento úkon prebehol až po viac ako pol roku od razie. A časový faktor v tomto prípade zohrával veľkú úlohu.

„Okrem toho, vyšetrovanie nezahŕňalo nijaké individuálne a overiteľné posúdenie primeranosti a nevyhnutnosti použitia donucovacích prostriedkov voči sťažovateľom,“ dodal ESĽP s tým, že vyšetrovanie ako celok nebolo adekvátne.

A keďže od počiatočného vyšetrovania sa odvíjalo aj trestné stíhanie Matovej, sudca Baločko povedal, že „pokračovanie v trestnom stíhaní proti obžalovanej nie je možné“.

„Som rád. Moja práca a práca môjho kolegu sa týmto skončila,“ reagoval na rozhodnutie sudcu advokát Roman Kvasnica. On aj jeho kolega Dalibor Kuciaň sa prípadu zbitých Rómov ujali pred tromi rokmi, po tom, ako ich trestnými rozkazmi odsúdili.

Sudcovia to urobili v rozpätí niekoľkých hodín až týždňov po podaní obžaloby v máji 2018. Ak by zbití nezískali obhajcov a nepodali odpor voči trestným rozkazom, kauza policajnej razie by už bola dávno na konci. So šesticou odsúdených páchateľov.

Sudca Martin Baločko bol pritom prvý zo sudcov, ktorý vydal trestný rozkaz a odsúdil ním Matovú. Teraz ju ako poslednú oslobodil.