Denník N

Čo Sulík pri kritike Merkelovej prehliada

Pri snahe reagovať na utečeneckú krízu Európa čelí odvekému rozporu medzi prirodzeným a pozitívnym právom, ktorý môže svojím konaním zmierniť alebo vyhrotiť.

Autor je politológ, skúma vzťah medzi právom a politikou

Významná časť sporov o riešeniach utečeneckej krízy sa viaže k (ne)rešpektovaniu platných pravidiel európskeho práva (najmä Dublinského nariadenia). Na jej báze napríklad politici ako Richard Sulík obviňujú Angelu Merkelovú z porušenia nemeckej ústavy pre politickú deklaráciu umožňujúcu žiadať o azyl v Nemecku aj tým, ktorí by podľa európskych pravidiel tak mali urobiť v prvom štáte, v ktorom prekročia schengenské hranice.

Tento spor je prejavom hlbšieho konfliktu o povahe práva. Jeho podstatou je rozdielna odpoveď na otázku, čo robiť v prípade, ak sa pozitívne právo (súbor platných zákonov a iných predpisov vo forme písaného textu prijatého v súlade s platnými procesnými pravidlami) ocitne v rozpore s právom prirodzeným (princípmi potrebnými na mierovú koexistenciu ľudského spoločenstva).

Prirodzené verzus pozitívne právo

Predpokladajme (ako to základné pozorovanie súčasnej situácie naznačuje), že dodržiavanie Dublinského nariadenia a ďalších ustanovení európskeho práva hrozí prehĺbením utrpenia utečencov, ktorí by uviazli pred zamurovanými bránami „európskej pevnosti“ v preplnených táboroch s nehumánnymi podmienkami. Vynechajúc špecifickú diskusiu o medzinárodnoprávnych ustanoveniach, ktoré by tento postup mohli napadnúť, išlo by „iba“ o praktický dôsledok dodržiavania platného práva.

Kritici prístupu ľudí ako Angela Merkelová potom v najvšeobecnejšej rovine odmietajú odsunutie tohto platného práva v záujme garancie vyšších princípov (napríklad síce v európskom práve zakotvených, ale bez konkrétneho vyjadrenia veľmi abstraktných hodnôt ľudskej dôstojnosti, slobody či rovnosti) na vedľajšiu koľaj.

Lenže práve priklonenie sa k princípom je základ „receptu“, ktorý ponúka prirodzenoprávne stanovisko. Parafrázujúc formulu velikána nemeckej právnej filozofie Gustava Radbrucha, ak konflikt medzi európskymi hodnotami a platným európskym azylovým právom dosiahne „neznesiteľnú mieru“ (čo sedí v prípade hroziacej situácie pri uzavretí európskych hraníc), platné právo musí ustúpiť v záujme ochrany týchto princípov.

Málo príkladov vychádzajúcich z tohto stanoviska je natoľko priamočiarych ako podpora praxe v rozpore s európskou legislatívou, ktorú presadzuje nemecká kancelárka a jej súbežné (kritikmi často neregistrované) volanie po zmene platných pravidiel.

Ako z toho von: vyberme si a znášajme dôsledky

Utečenecká kríza spoločnosť v Európe opäť stavia pred neľahkú dilemu medzi pozitívnym a prirodzeným právom. Priklonenie sa ku ktorémukoľvek skrýva riziká: na jednej strane popretie európskych hodnôt, na strane druhej ohrozenie právnej istoty, stavebného kameňa právneho štátu. Táto dilema je azda najpálčivejšia od skončenia druhej svetovej vojny, keď Radbruch sformuloval svoje riešenie ako priamu reakciu na otázku, či možno súdiť nacistov za nimi vykonané hrôzy, ktoré však boli z veľkej časti v súlade s vtedy platným právom v hitlerovskom režime.

Prirodzené právo má svoje vlastné úskalia. Dodnes napríklad nie je uzavretá diskusia, či sa nacisti viac než o platné právo v skutočnosti neopierali o perverznú interpretáciu prirodzeného práva. Koniec koncov, aj v ústave vojnového Slovenského štátu pri sebe pokojne vydržali odvolanie sa na „kresťanskú a národnú pospolitosť“ združovanú „podľa prirodzeného práva“ na jednej strane a na druhej inštitúty ako stavovské zriadenie alebo účasť národa na štátnej moci prostredníctvom jednej strany, ktoré zjavne popierali princíp rovnosti medzi ľuďmi.

Nepochybné v prípade utečeneckej krízy však zostáva, že kým platné právo (v tomto prípade konkrétne prvky európskej azylovej legislatívy) možno pri politickej vôli pomerne ľahko a rýchlo zmeniť a zosúladiť s právom prirodzeným, naopak to nefunguje.

Ak sa väčšina v Európe, osobitne Európskej únii, rozhodne stáť za platným právom bez ohľadu na dôsledky, neexistuje záruka, že výsledkom nebude popretie princípov mierovej koexistencie ľudského spoločenstva. A ak sa tak stane, nezmazateľnú stopu, ktorú toto popretie vyryje do podstaty Európy, si so sebou ponesieme veľmi dlhý čas.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie