Denník N

Boli sme pripravení zomrieť. Prezident, ktorý chcel použiť futbal na spojenie Afriky

 

Nigérijský spisovateľ Wole Soyinka v osemdesiatych rokoch napísal esej, v ktorej opisoval silu futbalových tímov v Afrike. Uvádza v nej, že dobré výsledky reprezentácie znamenajú pre nové štáty a budovanie ich identity to isté ako hymna, ekonomické zdroje či vojna.

„Politická entita, ktorá sa klania spoločnej vlajke… entita, ktorá kolektívne stratí zmysel pre pokoj, keď ide do bitky jej futbalový tím… taká entita sa môže nazývať národ,“ napísal.

Soyinka však nehovoril o novom fenoméne. Futbal bol dôležitým nástrojom politikov už v období dekolonizácie Afriky, hlavne v Alžírsku a neskôr aj pre zairského diktátora Mobutua.

Silu futbalu najlepšie pochopil Kwame Nkrumah, prvý prezident nezávislej Ghany. Uvedomil si, že futbal by mohol budovať identitu nielen jeho vlastného nového štátu, ale aj celej Afriky.

Zo športu spravil dôležitý prvok svojej politickej filozofie „panafrikanizmu“. Keď Ghana v roku 1957 získala nezávislosť od Veľkej Británie, Nkrumah si stanovil ešte vyšší cieľ: pokrok celej Afriky. „Vytvoríme našu vlastnú africkú osobnosť a identitu. Opäť sa zasvätíme boju o emancipáciu ostatných národov v Afrike, lebo naša nezávislosť je bezvýznamná, pokiaľ nebude spojená s úplným oslobodením afrického kontinentu,“ vyhlásil. Jeho veľkým snom bolo vytvorenie „Spojených štátov afrických“.

Oslavy nezávislosti prilákali desiatky zahraničných lídrov. Nkrumah ich spojil s turné anglického Blackpoolu, za ktorý vtedy nastupoval legendárny Sir Stanley Matthews. Do Ghany pricestovala aj britská kráľovná Alžbeta II. a americký prezident Richard Nixon.

Historik Martin Meredith v knihe The State of Africa (Stav Afriky) píše: „Keď Nixon pristál v Akkre, rýchlo všetkým podával ruky, fotil sa s černošskými bábätkami a pózoval pred fotografmi. Nie vždy to však malo náležitý efekt. Keď ho na oficiálnom ceremoniáli obklopil dav Ghančanov, jedného chlapa poklepal po ramene a spýtal sa ho, aký je to pocit byť slobodný. ‚Neviem vám povedať, pane,‘ odpovedal mu muž. ‚Som z Alabamy.‘“

Šport na mobilizáciu

Nkrumah bol v roku 1949 pri založení politickej strany Convetion People’s Party. Tá sa spoliehala najmä na hlasy mladých študentov, ktorí mali problém sa zamestnať a sťahovali sa do miest.

Dennis Austin v knihe Politics in Ghana, 1948-1960 vysvetľuje, že práve pre Nkrumahovu typickú voličskú základňu bol šport „skvelou cestou k mobilizácii aj na politické aktivity“. Aj preto sa spájal s úspechmi ghanského futbalového tímu, ktorý v rokoch 1963 aj 1965 vyhral Africký pohár národov.

Charles Gyamfi bol vtedy trénerom a s Nkrumahom sa často stretával. „Bol to skvelý muž, zbožňoval šport,“ povedal. Nkrumah sa dokonca rozhodol zmeniť prezývku reprezentácie z jednoduchého „Ghana 11“ na „Black Stars“ (Čierne hviezdy), lebo to podľa neho viac reflektovalo význam mužstva.

Gyamfi, ktorý zomrel pred šiestimi rokmi, mal vo svojej obývačke v Akkre zarámovanú fotografiu, na ktorej mu Nkrumah gratuloval po triumfe v Africkom pohári národov.

„Nás, Black Stars, tiež zbožňoval. Pracovali sme preňho. Kedykoľvek sme prehrali, veľmi sa rozčúlil.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Futbal

Ofsajd

Šport a pohyb, Svet

Teraz najčítanejšie