Denník N

Len promile detí číta skôr ako v piatich rokoch. Rodičia by sa nemali snažiť urýchliť prirodzený vývin, radí špeciálna pedagogička

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pracovné listy pre predškolákov by najradšej zakázala. Podľa špeciálnej pedagogičky Kataríny Kubasovej sa u detí niekedy zbytočne zameriavame na výsledok a nevšímame si proces. Cieľom by pritom nemali byť „krásne zošity“, ale to, aby dieťa písalo plynulo. „Žiaľ, stále máme zaužívané, že dieťa má písať krásne, ale krásne nemusí znamenať aj plynulo. Plynulé písanie je rytmické, zároveň je väčšinou aj čitateľné a stojí nás málo energie,“ vysvetľuje.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • prečo nie je dobré tlačiť u detí na výkon;
  • ako by mali rodičia pripravovať dieťa na nástup do školy;
  • prečo je problém, keď musíme dieťa učiť kresliť;
  • aké ťažkosti môže signalizovať to, ako dieťa sedí za stolom;
  • ako sa dá pomôcť dieťaťu, ktorému nejde písanie a čítanie;
  • prečo u nás vychovávame nečitateľov.

Stretávate sa s tým, že sa rodičia snažia naučiť čítať alebo písať už trojročné dieťa?

Áno, stretávame sa s tým, aj keď našťastie nie veľmi často. Myslím si, že to súvisí s dnešnou výkonovou dobou – rodičia majú niekedy pocit, že aj deti by mali robiť všetko skôr, že sa to dá uponáhľať. Lenže vývin dieťaťa sa nedá predbehnúť. Je dôležité uvedomiť si, že vývin podlieha určitým zákonitostiam, má istú postupnosť. Tak ako trojmesačné dieťa ešte neučíme štvornožkovať, rovnako neučíme trojročné dieťa čítať. Rodičia to niekedy zdôvodňujú štýlom: „Ale ono k tomu inklinuje.“ Lenže to, že trojročné dieťa vie „prečítať“ logá obchodných domov, nesúvisí s čítaním. Dieťa si to jednoducho zapamätá, vníma tie slová vizuálne a podľa toho vie priradiť názov ku konkrétnemu obchodu. Nie je to však čítanie.

Učiť trojročné dieťa čítať naozaj neodporúčam. Vývin treba len sledovať, nie doň zasahovať.

Môžu byť takéto snahy o urýchľovanie vývinu aj vyslovene škodlivé?

Napríklad pri trojmesačnom dieťatku nám ešte ani nenapadne veci urýchľovať, pretože vieme, že je to proti zdravému rozumu. Aj preto nerozumiem, prečo by sme potom mali urýchľovať čítanie. Funkcia, ktorá je kľúčová na to, aby sa dieťa naučilo čítať, dozrieva po piatom roku života. Je pravda, že máme promile detí, ktoré čítajú skôr, ale tie čísla sú zanedbateľné. Nemôžeme to teda vnímať ako meradlo.

Na sociálnych sieťach sa niekedy stretávam aj s vetou: „Rozhodla som sa, že dieťa naučím čítať.“ Vývin takto nefunguje, nemôžem sa rozhodnúť naučiť dieťa čítať. Ako som povedala, vývin je niečo, čo môžeme len sledovať, a musíme ho rešpektovať a to sa, bohužiaľ, často nedeje.

Mnohí rodičia sa na Instagrame a Facebooku radi pochvália, čo všetko už ich dieťa dokáže, ostatní rodičia potom zvyknú porovnávať svoje dieťa s tými „úspešnejšími“ a „šikovnejšími“.

Presne to je vplyv našej doby, keď máme pocit, že by dieťa malo už pred nástupom do školy ovládať dva cudzie jazyky. Veľmi často potom od rodičov počúvame: „My sme ho toto neučili“. Lenže dozretie dieťaťa nesúvisí s učením. Na to, aby sa dieťa naučilo čítať, písať, počítať, musí mať dozreté mnohé oblasti. Až potom môže nastúpiť učenie.

Dieťa treba pred nástupom do školy podporovať, vytvárať mu vhodné podmienky, aby mohlo napredovať.

Ako konkrétne ho máme podporovať?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Rozhovory

Školstvo

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie