Pamätáte si ešte textil z predajní Dielo? Dnes ho môžete nájsť v múzeu dizajnu

Podnik Dielo vznikol v roku 1956, dôležitú rolu pri tom zohral Slovenský fond výtvarných umení (SFVU), ktorý fungoval už od roku 1954. DIELO pôvodne vzniklo s cieľom „prispievať k rozvoju umenia slúžiaceho k výstavbe socializmu a kultúrnemu povzneseniu pracujúceho ľudu“. Podnik tak v praxi pomáhal organizovať výstavy a propagovať domáce výtvarné a úžitkové umenie prostredníctvom katalógov a publikácií. Dôležitú úlohu zabezpečoval aj pri sériovej výrobe predmetov úžitkového umenia a mal za cieľ aj predávať tieto predmety vo vlastných predajniach.

V Bratislave, Košiciach a Martine sa tak v roku 1958 otvorili prvé predajne, ktoré patrili Dielu. V 60. rokoch sa ich počet postupne zvyšoval: tri boli v Bratislave, ďalšie v Košiciach, Martine, Nitre, Žiline, Prešove, Banskej Bystrici, Liptovskom Mikuláši, Trenčianskych Tepliciach, Piešťanoch a ďalších mestách. Ponúkali malé série alebo originály z oblasti úžitkového umenia, najmä bytový textil, sklo a keramiku.

O každom diele rozhodovala komisia

Každé výtvarné dielo určené do verejného priestoru, ale aj predávané v predajniach Diela musela odsúhlasiť výtvarná komisia. Komisie boli zriadené samostatne pre sochárske práce, reštaurátorské práce, monumentálnu a dekoratívnu maľbu, výstavníctvo a umeleckú fotografiu a zvlášť pre umelecký priemysel. Komisia bola menovaná spomedzi členov Slovenského fondu výtvarných umení a v sekcii umeleckého priemyslu mala okolo šesť členov.

Komisia v sekcii umeleckého priemyslu bola zložená zo zástupcov jednotlivých odborov – sklo, keramika, textil, čipka, scénické výtvarníctvo, šperk, interiér a dizajn. Členovia komisie zastupovali všetky odbory. Z oblasti textilnej tvorby bola v komisiách dlhé obdobie Elena Holéczyová, neskôr ju vystriedala Slávka Pecháčková.

V správe z roku 1957 sa objavuje informácia, že komisia pre umelecký priemysel zasadala počas roka 43-krát, v roku 1960 zasadala 31-krát a v roku 1961 len 12-krát. Členovia komisie usmerňovali cenovú politiku autorských honorárov. Ak sa odsúhlasený predmet predával v predajni Diela, SFVU si v roku 1959 stanovil jednotnú prirážku k cene diel 25 percent.

Dielňa v Bratislave sa zameriavala na filmtlač

Výročná správa SFVU z roku 1958 referuje, že do sériovej výroby bolo počas roka zadaných 206 návrhov (12 návrhov na modrotlač, 50 na bytový textil, 11 na koberce, 30 ks ozdobnej a 52 ks úžitkovej keramiky, 4 návrhy na sklo, 22 na nábytok, 17 na drevorezy a 8 upomienkových predmetov), z ktorých sa podarilo zrealizovať 116. Produkcia textilnej metráže bola až do vzniku dielne v Bratislave realizovaná dodávkami z Ústredia umeleckého remesla Praha a Družstvom Vzor Nová Baňa. V správe z roku 1967 sa hodnotil vysoký potenciál dekoračného textilu vyrobeného práve formou filmtlače, čo prispelo k projektovaniu vlastnej prevádzkovej budovy s dielňami v Bratislave. Cieľom bolo v jednom objekte podporiť prehĺbenie autorskej spolupráce medzi výtvarníkmi a technológmi, čím sa celková výroba mala zefektívniť. Budovanie dielne sa však napokon časovo natiahlo a začala fungovať až v roku 1974.

Hlavnou náplňou dielne bola realizácia filmtlače. Na potlač sa používali reaktívne farbivá. Potlačenú tkaninu upravovali v Levitexe Levice, čo zabezpečovalo jej stálofarebnosť a odolnosť voči praniu a svetlu. Textilnú metráž následne upravovali opäť v dielňach fondu podľa požiadaviek výtvarníkov.

Medzi prvými výtvarníčkami, ktoré dielňu využívali, boli Slávka Pecháčková a Viera Líčeníková-Škrabalová. Dlhodobo patrili k najaktívnejším osobnostiam domácej textilnej produkcie, ich návrhy reagovali na štýlové aj farebné dobové trendy. V predajni DIELA si tak mohli záujemcovia o originálny bytový doplnok nakúpiť textilné metráže, závesy, obrusy, prestierania a ďalšie bytové textílie. V 80. rokoch sa počet výtvarníkov spolupracujúcich s dielňou rozširoval, svoje návrhy na textílie tu realizovali napríklad Júlia Kunovská, Erika Gregušová, Júlia Sabová, Jozef Bajus a mnohí ďalší. Dnes sú viaceré súčasťou zbierky Slovenského múzea dizajnu.

Počet predajní Dielo začal postupne klesať v 90. rokoch. Keďže sa zväčša nachádzali v priestoroch, ktoré patrili mestu, v privatizačnom boji strácal fond na ne priamy dosah. Pod tlakom lacnejšieho zahraničného tovaru bola aj výroba v dielňach čoraz menej rentabilná a textilná dielňa bola v rokoch 2004 – 2005 postupne zlikvidovaná.