Podľahli sme démonom v nás, ako spoločnosť sme zlyhali (esej o druhom roku s koronou)

Pomaly sa končí druhý rok pandémie a Slovensko patrí medzi porazených. Celému svetu sme ukázali, že na viac ako na montovňu áut pre Nemecko v tejto chvíli nemáme.

Na vznešené reči o vzdelanostnej spoločnosti zabudnite. V tejto krajine musíme každý deň zvádzať boj o to, do akého civilizačného okruhu vôbec patríme.

Časť spoločnosti sa odbavuje na lekároch, ktorí pacientom s covidom zachraňujú život. Podľa ďalších rúška nefungujú, vakcíny zabíjajú a zázračným liekom na covid je pasta na parazity pre kone.

Toľko Darwinových cien sa na Slovensku ešte neudeľovalo.

Zlyhali sme

Vďaka patrí slovenským vedcom a vedkyniam, bez nich by nastala katastrofa.

Iba vďaka nim sme na Slovensku dokázali testovať, sekvenovať genóm vírusu, modelovať priebeh pandémie, skúmať premorenie či liečiť podľa štandardov bežných v zahraničí.

Pomáhajú nám vyznať sa v odborných témach a pravidelne informujú verejnosť napriek vlastnej práci či voľnému času.

Avšak uvedené úspechy sú skôr regionálne a kurz pandémie vo svete sme dosiaľ významne neovplyvnili, ale zato sa časť spoločnosti dokázala vážne baviť o tom, či je covid „chrípočka“.

Takto si tu žijeme. Obdivujeme zahraničných diktátorov, ale ak sa nám nariadi nosiť v potravinách rúška alebo nás pri proteste polícia vyženie na chodník, časť ľudí nadobudne pocit, že sa im deje strašná krivda, a protestami bojujú za demokraciu.

A dav nadšene pritakáva.

Aby toho nebolo málo, niektorí si na oblečenie pripnú žltú Dávidovu hviezdu, lebo v ich vesmíre je ochrana seba a druhých očkovaním to isté ako masové posielanie ľudí do plynu. „Logisch“.

Sú na Slovensku aj šikovní, múdri, milí a láskaví ľudia? Sú. Ale pandémia bola skúška. Skúška, či odoláme démonom v nás, a my sme ako spoločnosť zlyhali. Druhým sme ukázali, že keď máme príležitosť, sme necitliví a zlí. Nie sme vzorom. Svetu sme nedali návod, ako sa vyrovnať s pandémiou ani s našimi besmi.

Nielenže vôbec nerozumieme vede, my nerozumieme ani sebe. Nechápeme, čo to znamená ľudskosť.

Ako sme odmenili zdravotníkov a vedcov

Rok 2021 bol rokom vakcíny. Bez očkovania by sme boli celkom v keli, vysokoinfekčné varianty delta a omikron by spôsobili katastrofu.

28. júna pozvali organizátori Wimbledonu do kráľovskej lóže na centrálnom dvorci Sarah Gilbertovú.

Vedkyňa bola pri vývoji vektorovej vakcíny od AstraZenecy a diváci ju odmenili minútovým potleskom v stoji, ktorý prerušil až moderátor.

Ako sme odmenili zdravotníkov a vedcov my? Mnohých sme zo zdravotníctva vyhnali a časť radikálov sme nechali kričať pred domami lekárov a lekárok, aby im mohli vynadať aj do vrahov.

Na Vladimíra Krčméryho dokonca na ulici vytiahli zbraň.

Naši spoluobčania (s volebným právom) tento rok hovorili, že zaočkovaní zomrú do troch až šiestich mesiacov, že politikov očkujú len fyziologickým roztokom a že vo vakcínach sú čipy. Vraj to dokazuje ich nedostatok v automobilovom priemysle, prípadne magnety, ktoré držia v mieste vpichu.

Okrem toho nás ľudia stihli varovať pred návštevou zubára, lebo v injekcii s anestéziou je aj vakcína. Očkovanie proti covidu vraj spôsobuje rakovinu a krv zaočkovaných nie je vhodná na transfúziu a musí sa vylievať. Zdravotníci to, samozrejme, vedia, no majú prikázané mlčať. Naši „investigatívni spoluobčania“ to počuli od bratovho kamaráta, ktorý to má od známej.

Kolovali aj ďalšie nezmysly – vakcína údajne spôsobuje neplodnosť a potraty, v nemocniciach sú iba figuríny a všetko je zinscenované. Pozostalým sa platí za to, aby hovorili, že ich blízki umreli na covid.

Vakcína je podľa časti populácie zbytočná, stačí slivovica, prípadne ocot či púpava. Nenoste rúška, je v nich vírus a možno ho vidieť pod lupou, mudrujú niektorí.

Rúška sú prípravou na islamizáciu Európy a Rakúsko neschválilo povinné očkovanie náhodou – ide o pomstu židov za holokaust. Vakcína je vyrobená z mŕtvych detí, dozvedeli sme sa.

Za všetko môže Bill Gates, a ak nie on, tak George Soros či iný boháč.

Koniec ideálov

Ak sme o tejto krajine mali nejaké ideály, pandémia nás z nich dokonale vyliečila.

Poviete si, že nezmysly sa šíria aj inde, čo je pravda, ale u nás vonkoncom nejde o okrajovú záležitosť. Možno to merať zaočkovanosťou, ktorú máme s Rumunskom a Bulharskom najnižšiu v EÚ. Zaostávame za našimi susedmi, priemer EÚ je v nedohľadne.

Nedodržiavame pravidlá, ľudia sa chvália tým, ako si nenasadili rúško alebo si vybavujú falošné potvrdenia o očkovaní. A tak sme sa počas druhej a tretej vlny zaradili medzi najhorších na svete, čo sa týka nových prípadov a úmrtí. To nie je náhoda, ale vzor.

Na chvoste zaočkovanosti v EÚ nie sme preto, že by sme na rozdiel od Dánov, Portugalcov alebo Talianov prekukli ten veľkolepý komplot, ale preto, že na viac nemáme. Sme ako auto, ktoré ide v protismere, všetci naň trúbia, no my žijeme v sladkej nevedomosti, že v protismere idú ostatní.

Prieskum pred pandémiou z roku 2018 ukázal, že bezpečnosť vakcín sa najviac spochybňuje v rozvinutých krajinách (kam patrí aj Slovensko), zatiaľ čo najvyššia dôvera v účinnosť vakcín je v tých chudobnejších.

Ľudia na Slovensku (vďaka vakcínam) nevedia, čo je detská obrna alebo osýpky (hoci aj u nás sa pre pokles zaočkovanosti objavili epidémie), a máme ten luxus, že za obrazovkou počítača môžeme na vakcíny akurát tak nadávať. Ako hovorí vedec a lekár Peter Celec, máme sa príliš dlho príliš dobre.

V rozvojových krajinách vakcíny, naopak, vítali, lebo na vlastné oči vidia hrôzy, ktoré spôsobujú ochorenia, proti ktorým sa očkuje (dezinformácie napáchali škody aj tu a znížili ochotu zaočkovať sa proti koronavírusu).

My síce vidíme otrasné zábery z nemocníc, ale je nám to už akosi jedno. Počas prvej vlny, keď bola ešte „pohoda“, sme raz, možno viackrát zatlieskali zdravotníkom z balkóna. Ale keď je kríza, keď vyčerpaní zdravotníci prosia, aby sme konali, časť z nás sa správa ako čierni pasažieri – chceme všetky výhody, ale ruku k dielu nepriložíme. Stratili sme súcit a empatiu.

Keď v roku 1955 Jonas Salk objavil vakcínu proti detskej obrne, ľudia jasali, ďakovali Bohu a na očkovanie čakali v dlhých radoch. Za necelých 70 rokov sme sa intelektuálne posunuli dopredu až tak, že sa z vakcíny stalo synonymum pre nadávku. Pritom odborníci v minulosti upozorňovali, že najrizikovejšia vakcína je tá, ktorá sa nepodala.

Zadok nám tu momentálne zachraňuje jedna americká a jedna americko-nemecká vakcína, hoci na ich vývoj sme neprispeli absolútne ničím, vedomosťami ani finančne.

Podľa odhadov zo štúdie WHO a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) zachránili vakcíny proti covidu do polovice novembra v 32 európskych krajinách a Izraeli odhadom až 470-tisíc životov ľudí vo veku 60+. Autori štúdie píšu, že ide o konzervatívny a podhodnotený údaj.

Podľa matematika Richarda Kollára z UK v Bratislave „doterajšie očkovanie u nás by mohlo zachrániť počas celej jesene a zimy od 10- do 40-tisíc osôb za predpokladu, že delta a omikron kompletne premoria obyvateľstvo“.

Za odvrátené úmrtia sme sa poďakovali svojsky a farmaceutické firmy sme obvinili z toho, že im ide len o zisky. Ale ak by to tak naozaj bolo, potom by žiadne vakcíny neboli a pacienti by sa v nemocniciach liečili drahými liekmi – prevencia vakcínou stojí pár eur, náklady na hospitalizáciu sa počítajú na tisíce.

Sme na tom tak zle, že ani netušíme, aké máme privilégium, že sa môžeme očkovať. Čo by za to miliardy iných dali.

O dôvere

Dôvera v spoločnosti je to, čo alkohol na párty – spoločenský lubrikant. Krajiny, kde ľudia dôverujú iným, sú bohatšie a zdravšie. Také spoločnosti sú súdržné a ťahajú za jeden povraz.

Podľa prieskumu z roku 2014, ktorý sa robil v krajinách OECD, ostatným ľuďom najviac dôverujú v Dánsku (75 %). Nasleduje Nórsko (73 %), Holandsko (67 %), Švédsko (62 %) a Fínsko (62 %).

Zhodou okolností ide o krajiny s vysokou zaočkovanosťou proti covidu.

Slovensko skončilo v prieskume ako posledné zo všetkých členských krajín OECD. Druhým dôverovalo len 12 percent opýtaných. Priemer spolku bol na úrovni 36 percent.

Slováci druhých ľudí skoro automaticky podozrievajú z nekalostí, čo ukazuje aj pandémia. Napísali ste, že vakcína znižuje riziko prenosu, riziko hospitalizácie a smrti? „Určite vás platí Pfizer!“

Napísali ste, že dnes na Slovensku podľahlo covidu 100 ľudí? „Neverím, zapredané médiá si vymýšľajú!“

K chronickej nedôvere vychováva ľudí aj naša alternatívna scéna, ktorá im prakticky od počiatku pandémie vtĺka do hlavy, že médiá im zámerne klamú. Výsledkom je, že spoločnosť kašle na autority a rozdrobila sa na laických virológov, imunológov a epidemiológov, ktorí si síce nahovárajú, že nie sú „ouce“, ale dokážu šíriť správy, že lekári vylievajú krv zaočkovaných a vo vakcínach sú čipy.

Aj slovenský výskum dlhodobo ukazuje, že s ochotou dať sa zaočkovať proti covidu súvisí najmä dôvera vo vládu, ale aj vedu a zdravotníctvo. Lenže vláde nedôverujeme, ľuďom takisto a vede nerozumieme.

K súčasnému marazmu zásadne prispela večne rozhádaná vláda a opozícia, ktorá od očkovania odrádza. Pamätám si, ako som v januári prekonal covid. Keď som zapol telku, zmocnila sa ma bezmocnosť, pretože narcisovia na obrazovke neriešili môj problém, ale seba. Pandémia bola iba kulisou v súťaži, kto z nich ďalej dociká.

Protipandemické opatrenia boli často nesprávne a chaotické. Prichádzali neskoro a namiesto toho, aby sme zavčasu spomalili šírenie vírusu, päť minút po dvanástej sa len bránime tomu najhoršiemu.

Naštvaní sú aj ľudia, ktorí by opatrenia chceli dodržiavať, ale ako sa vyznať v toľkých (aj zvláštnych) pravidlách, ktoré sa neustále menia?

Omyly mysle

Myslíme klanovo – ľudí s podobnými názormi považujeme za morálnejších a kompetentnejších. Vlastnej skupine pripisujeme vznešenejšie vlastnosti, zatiaľ čo konkurentov haníme („My“ dobrí verzus „Oni“ horší).

Vieme sa správať láskavo, ale naše milé správanie obvykle limitujeme len na členov „My“.

Myslíme si, že aj chybný názor je relevantný, ak je z nášho klanu. Ak náhodou nemáme pravdu, pravda bude minimálne uprostred. Sme rozhádaná spoločnosť, ktorá neverí nikomu a ničomu okrem svojich emócií a intuícií a „odborníkov“, ktorí im vyhovejú.

Selektujeme informácie a vyhľadávame také, ktoré potvrdzujú to, čomu chceme veriť. Nehľadáme in-formácie, ale kon-firmácie (konfirmačné skreslenie).

Sme spoločenské tvory a mnohokrát netúžime po pravde, ale pohladení od iných, lebo byť členom „vyvolenej skupiny“ hreje pri srdci oveľa viac ako pochopenie exponenciálneho rastu.

Takto uvažuje značná časť slovenskej spoločnosti, takíto sme. S predsudkami a omylmi mysle nebojujeme, ale vezieme sa na nich, a považujeme to ešte za cnosť.

Po Bruseli, migrantoch, Rómoch či homosexuáloch sa vakcíny stali ďalším (domnelým) nepriateľom, ktorý môže za naše pokazené životy.

O korone vzniklo vyše 206-tisíc štúdií a počet každým dňom rastie. Nie je v silách laika, aby sa v téme čo i len zorientoval, hoci mnohí nadobudli pocit, že sa použitím „zdravého rozumu“ a vďaka „vysokej škole života“ stali rovno profesormi imunológie či biochémie.

Neprekáža nám, ak sa zubár, onkológ či dietológ vyjadrujú v rozpore s vedeckým konsenzom, lebo my nevieme, čo to je, ani netušíme, prečo je to dôležité.

Neprekáža nám, ak sa takí ľudia vyjadrujú k epidemiológii či virológii, veď aj dom si dáme postaviť automechanikovi, nie? Obaja predsa pracujú rukami a je to to isté. Ak „naši odborníci“ povedia, čo sme chceli počuť, sme spokojní. Tak nám to stačí.

Mali by sme sa učiť pokore, že povedať „neviem“ je cnosť.

Robiť vedu je mimoriadne ťažké, aj preto sa vedci a vedkyne úzko špecializujú a pomáhajú si spoluprácami s odborníkmi z ďalších vedných odborov.

Nožnice medzi laickým videním sveta a expertízou sa čoraz viac rozchádzajú. „Ľahké“ objavy došli a veda bude iba ťažšia. Svet bude čoraz nepreniknuteľnejší a nezrozumiteľnejší a vydesení laici budú mať pocit, že ak ich nezabijú vakcíny, bude to 5G, kvantové počítače, mikročipy či samojazdiace autá.

Súčasť identity

Algoritmom sociálnych sietí sme sadli na lep. Nerozmýšľame, konáme prchko a bez rozmyslu šírime hocičo, čo potvrdzuje naše videnie sveta, že iným nemožno dôverovať, lebo nám chcú zle.

Také rýchle konanie je síce pri téme zdravia pochopiteľné, lebo aj v prípade, ak pred nami niekto odpadne, všetko zahodíme a okamžite zachraňujeme život.

Lenže sociálne siete iba vytvorili ilúziu naliehavosti a časť ľudí im to zhltla aj s navijakom.

Sme mediálne negramotní a myslíme si, že každý názor sa počíta, hoci v skutočnosti iba jeden z nich môže byť pravda. Nechápeme, že alternatívou k pravde nie je „iná pravda“, ale omyl.

Samozrejme, nie všetci podľahli nezmyslom. Dôvody, prečo sa ľudia nedali zaočkovať, sú mnohoraké – od očkovania mohol pacienta odradiť neschopný lekár (či skôr „lekár“), sociálny tlak rodiny, vylúčiť ho mohol zdravotný stav alebo obyčajný strach. Mnohí sú zmätení a informácie nevedia vyhodnotiť, tak váhajú.

Ale posúďme, koľko energie a zdrojov sme investovali do „atómovej bomby“ v podobe testovania („druhé SNP“) a koľko do očkovania. Tento štát sa stále nenaučil, že k želanému správaniu občana má viesť čo najmenej čo najjednoduchších krokov (prvá lekcia behaviorálnej ekonómie).

Kde je od minulého roka naozaj poriadna kampaň (pochvala ministerstva zdravotníctva za aktivity na Facebooku), prečo ľudí uplácame nefunkčnými odmenami, prečo prihlasovanie sa na termín dlho pripomínalo skôr rozvojovú krajinu a prečo sme strachy ľudí dávno nerozptýlili zriadením odškodňovacieho fondu? (10. decembra poslanci schválili novelu zákona, podľa ktorej od januára 2022 štát na seba preberá zodpovednosť za prípadné škody po očkovaní).

Je normálne, že pandémia budí vášne, lebo ide o veľa – o naše zdravie, životy aj živobytie. Problém nastal, keď sa téma presunula do oblasti morálky a ľudia sa začali deliť na dobrých a zlých podľa toho, čo si myslia o rúškach alebo liekoch na covid.

Postoje k očkovaniu sa stali súčasťou našej identity, preto na nich tak veľmi záleží. Opraviť ich bude o to ťažšie, lebo priznanie, že sme sa mýlili, bolí. A to my neradi. Niekedy sa dokonca stáva, že ľudia sa v pôvodných (mylných) názoroch utvrdia, ak sa usilujete o ich zmenu. Vykopané zákopy sú také hlboké, že zmiznúť môžu len s pandémiou.

Stokrát opakovanej lži uveríme

Populisti a klamári majú na svoju stranu naklonenú ľudskú myseľ, lebo sa ukazuje, že „stokrát opakovanej lži časom uveríme“.

Klamárom a samozvaným „odborníkom“ stačí dookola opakovať, že schválené vakcíny proti covidu sú experimentálne (hoci nie sú), menia DNA (žiadne dôkazy) a výrobcovia sa za ne vzdali zodpovednosti (nevzdali), a ľudia tomu po čase uveria. Stačí iba to, aby to bolo všade.

Ani v tomto prípade s nedokonalosťami svojich myslí nebojujeme, my im len pritakávame. Lenže nám nikto nepovedal, ako to robiť. Nikto nás to nenaučil.

Cynickí politici pochopili, že sme nepripravení, a zdravie občanov vykšeftovali za preferencie.

V medzinárodnom testovaní PISA sme na tom žalostne a podľa prieskumu Globsecu patríme medzi krajiny s najvyššou mierou konšpiračných presvedčení.

Prieskum SAV z roku 2018 ukázal, že až dve tretiny ľudí (68,9 percenta) mali skôr antivedecké postoje, a ak si mali vybrať medzi „sedliackym rozumom“ či intuíciou na jednej strane a vedou na strane druhej, vybrali si to prvé. Až 60 percent opýtaných skôr alebo úplne súhlasilo s presvedčením, že pre finančný zisk z chemoterapie farmaceutický priemysel zatajuje existenciu účinného lieku na rakovinu.

Viac ako tretina ľudí bola presvedčená, že útok na Dvojičky z roku 2001 je dielom americkej vlády, a k chemtrails (chemické práškovanie ľudí z lietadiel s cieľom ohlúpiť ich) sa prihlásila štvrtina opýtaných. Globálne otepľovanie považovalo za mýtus viac ako 10 percent ľudí a k plochej Zemi sa hlásilo 8,2 percenta opýtaných, zistili vedci z SAV v uvedenom výskume.

Áno, konšpiračné predstavy tu boli vždy, ale v minulosti sa za ne človek hanbil, lebo bol osamelý a na okraji. Dnes si zapne internet a zistí, že takých ako on sú tisíce. Sociálne schválenie je záplatou na pôvodnú ranu, z vydedenca je zrazu hrdina. A tak pozveme diskutovať astronóma Jiřího Grygara s plochozemcom. Lebo názor ako názor.

My sme na tom tak zle, že ani nepoznáme rozdiel medzi názormi a faktami.

Vravia nám, že „hovorme spolu“. Ale o čom chcete hovoriť s tými, ktorí o korone opakovane klamú alebo preukazujú, že téme nerozumejú? Naozaj máme viesť diskusie s plochozemcami a podobnými?

Veda je základ

Víťazom tejto pandémie je veda. Nerobme si ilúzie, aj vedci sú len ľudia, ktorí sú omylní (koľko preprintov sa stiahlo?). Gaussova krivka nepustí.

Napriek všetkým možným problémom je výhodou vedy to, že funguje. Iba vďaka vede vyleteli ľudia na Mesiac, používajú antibiotiká, elektrické autá alebo internet. V obyčajnom smartfóne je koncentrovaný um tisícov vedcov a vedkýň z mnohých vedných odborov.

Tí istí vedci, ktorí nám priniesli antibiotiká, lieky na rakovinu alebo covid, použili rovnaké metódy prírodných vied a rovnaké princípy a cnosti vedy, aby vymysleli aj vakcíny. Prečo dôverujeme Pfizeru, keď nám dal Viagru, ale tej istej firme nedôverujeme, keď nám dala vakcínu?

Ako spoločnosť sa musíme konečne dohodnúť, že na vede a výskume (a celkovo vzdelaní) záleží. Pandémia ukázala, že podpora vedy nie je čerešnička na torte, ktorú si môžeme dovoliť, keď po desaťročiach výstavby diaľnice spojíme Bratislavu a Košice.

Je to presne naopak, veda je základ. Ľudia stratení v mori informácií, ktoré nedokážu vyhodnotiť, rozpletajú tkanivo spoločnosti a ohrozujú svoje životy aj druhých.

Stagnujeme

Hovorí sa najmä o zdravotníkoch, ale hrdinami tejto pandémie sú aj vedci, často prehliadaní za sklami laboratórií.

Zvádza nás podporovať najmä aplikovaný výskum, lebo hneď vidíme, že „to bude na niečo“.

Pandémia však ukázala, ako veľmi záleží na základnom výskume. V roku 1961 sa objavila mRNA a vedcom a vedkyniam sa vtedy ani nesnívalo, že to raz „bude na niečo“, využije sa to vo vakcíne proti covidu a zachráni to milióny ľudských životov.

Koronavírusmi sa ešte prednedávnom zaoberalo len „zopár nerdov“. Daňový poplatník si hovoril, že je to zbytočný rozmar, ale čo by sme dnes dali za to, ak by sme pred dvomi rokmi vedeli o koronavírusoch viac.

Vedci a vedkyne opakovane upozorňujú, že nás môže čoskoro čakať ďalšia pandémia. Ničíme životné prostredie a sme v čoraz užšom kontakte s patogénmi, ktorým sme sa v minulosti vyhýbali.

Túto pandémiu ako ľudstvo nejako prežijeme, hoci s modrinami, možno dokonca zlomeninou. Obavy vyvoláva omikron či ďalšie varianty (evolúcia vírusu pokračuje). Ako si poradíme s ešte silnejším súperom, neviem.

Zážitok z tohto roku je, že treba byť pesimistom. Veda napreduje, ale naša spoločnosť – v lepšom prípade – stagnuje.