Denník N

Bude sa rozkladať ako origami. Vesmírnym ďalekohľadom Jamesa Webba budú skúmať prvé hviezdy, čierne diery či stopy života vo vesmíre

Štart ďalekohľadu Jamesa Webba je po rokoch odkladov stanovený na 25. decembra o 13.20 nášho času. Foto – NASA/Desiree Stover
Štart ďalekohľadu Jamesa Webba je po rokoch odkladov stanovený na 25. decembra o 13.20 nášho času. Foto – NASA/Desiree Stover

Hlavné zrkadlo ďalekohľadu tvorí 18 šesťuholníkových segmentov z pozláteného berýlia (celková plocha je 25 štvorcových metrov). Všetky časti musia fungovať ako jeden celok a pracovať s presnosťou na nanometre, desaťtisícinu hrúbky ľudského vlasu. Hlavné zrkadlo teleskopu je najväčším zrkadlom, aké kedy letelo do vesmíru.

Jeho význam prirovnáva NASA k programu Apollo, ktorý ľudí vyniesol na Mesiac.

Ďalekohľad Jamesa Webba je najväčším vesmírnym ďalekohľadom, aký ľudstvo postavilo. Jeho sila 100-násobne prekračuje Hubbla.

Niektorí vedci očakávajú, že nový teleskop prinesie do astrofyziky revolúciu a dejiny odboru sa budú deliť na obdobie pred ním a po ňom.

„Webb je vyvrcholením desaťročí, ak nie storočí astronómie,“ cituje Vox astrofyzičku Saru Seagerovú z MIT. „Na túto chvíľu sme dlho čakali.“

Komora na kryogénne testovanie ďalekohľadu. Foto – NASA/Chris Gunn

Prvé hviezdy, čierne diery či exoplanéty

V atmosfére exoplanét (planéty obiehajúce inú hviezdu ako naše Slnko) bude ďalekohľad pátrať po stopách možného života, no skúmať bude aj prvé čierne diery či jadro Galaxie (Mliečnej cesty).

Zameria sa aj na výskum úplne prvých hviezd a galaxií, ktoré vznikli 250 miliónov rokov po veľkom tresku, keď sa vo vesmíre skončilo „obdobie temna“.

Na porovnanie, Hubblov vesmírny ďalekohľad videl svetlo z hviezd a galaxií, ktoré vznikli „až“ 400 miliónov rokov po veľkom tresku. Tieto hviezdy a galaxie sa už stihli sformovať a obsahovali aj ťažšie prvky, ako sú vodík a hélium.

„Úplne prvé hviezdy obsahovali len vodík a hélium, boli obrovské a aj niekoľko stonásobne hmotnejšie ako naše Slnko,“ povedal pre Denník N astrofyzik Norbert Werner z Ústavu teoretickej fyziky a astrofyziky Masarykovej univerzity v Brne.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie