Denník N

Vďaka ďalekohľadu Jamesa Webba lepšie spoznáme samých seba, pôjdeme až k svojim prvopočiatkom, vraví astrofyzik Zajaček

Foto – archív Michala Zajačka a NASA/Desiree Stover
Foto – archív Michala Zajačka a NASA/Desiree Stover

Slovenskému astrofyzikovi Michalovi Zajačkovi a jeho kolegom vyhradili na ďalekohľade Jamesa Webba pozorovací čas 12 hodín, skúmať bude galaktické centrum. Vedec pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne, jeho prácu o dejoch v galaktickom centre citovali aj nobelisti.

„Kvalitný základný výskum je aj o robení riskantných krokov,“ oceňuje astrofyzik Michal Zajaček prístup NASA, ktorá do ďalekohľadu Jamesa Webba investovala takmer 10 miliárd dolárov.

„NASA riskuje, lebo ide do neprebádaných vôd. Výsledky môžu aj nemusia byť prelomové. Ale tieto riskantné kroky treba v základnom výskume pravidelne robiť. Iba tak sa možno výraznejšie posunúť vpred.“

S vedcom sme sa rozprávali o prínose nového ďalekohľadu pre rozvoj poznania vesmíru. Jeho štart je naplánovaný na 25. decembra 2021. „James Webb bude stáť za to, ak príde s prekvapeniami a novými javmi, s ktorými sme v modernej astrofyzike nepočítali,“ hovorí Zajaček.

Aj v prípade, že by také pozorovania ďalekohľad nespravil, medzi prelomové objavy by vedec zaradil akúkoľvek jednoznačnú známku o prítomnosti života. „Taký objav by zmenil našu celkovú filozofiu a pohľad na nás samých aj planétu Zem.“

Za významné objavy by Zajaček považoval aj poodhalenie vzniku prvých hviezd a galaxií alebo to, či ako prvé vznikali čierne diery alebo hmotné hviezdy.

V rozhovore sa dočítate aj:

  • v čom je ďalekohľad Jamesa Webba unikátny a ako sa líši od Hubblovho teleskopu;
  • či v galaktickom centre stále dochádza k tvorbe hviezd;
  • či s istotou vieme, že v strede galaktického jadra sa nachádza supermasívna čierna diera;
  • čo povedať tým, ktorí pochybujú o význame základného výskumu v oblasti vesmíru.

NASA prirovnáva význam ďalekohľadu Jamesa Webba k programu Apollo, ktorý ľudí vyniesol na Mesiac. Niektorí vedci očakávajú, že nový teleskop prinesie do astrofyziky revolúciu a dejiny odboru sa budú deliť na obdobie pred ním a po ňom. Vnímate to podobne?

James Webb je najväčší vesmírny teleskop v infračervenej oblasti, je mimoriadne citlivý, a preto očakávam, že výrazne spresní naše poznatky o vzniku prvých hviezd a galaxií vo vesmíre. Zatiaľ máme len teoretické predstavy o tom, že prvé hviezdy boli veľmi hmotné objekty, ktoré žili krátko. Vďaka Jamesovi Webbovi budeme mať o vlastnostiach prvých hviezd (populácia III) a štruktúrach, ktoré tvorili, teda o prvých galaxiách, prvé napozorované dáta. Naše modely sa tak výrazne spresnia.

Nevylučujem veľké prekvapenia, pokojne aj revolučné. Nudnejší scenár by bol, ak by sa len potvrdili známe modely, ktoré sa doteraz simulovali na počítačoch. Tak či onak pôjde o cenné dáta, lebo z tejto epochy vesmíru 200 až 300 miliónov rokov po veľkom tresku, keď vznikala prvá svietiaca hmota, nám zatiaľ chýbajú. V tomto zmysle to bude revolučné. Vstupujeme do neprebádanej oblasti, terra incognita, a objavy môžu byť prelomové, ale aj nemusia. V infračervenej oblasti sme dosiaľ nemali také presné spektroskopy a vďaka Jamesovi Webbovi poodhalíme aj viac z atmosfér exoplanét, čo sa týka ich zloženia a dynamiky.

Tam sa budú hľadať stopy po možnom živote?

Áno. S trochou šťastia v nich nájdeme biosignatúry, čiže stopy po biologickej aktivite. No aj v prípade, ak by sme ich nenašli, niečo by nám to povedalo. Znamenalo by to, že v extrasolárnych sústavách život nevzniká tak jednoducho a tak často, ako sme si mysleli.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie