Denník N

Keď chcel odísť do NHL, zbila ho tajná polícia. Príbeh sovietskeho hokeja, ako ho zažil legendárny Viačeslav Fetisov

Viačeslav Fetisov. Foto - ČTK
Viačeslav Fetisov. Foto – ČTK

Doplnené 25. februára: Viačeslav Fetisov je na sankčnom zozname Európskej únie, keďže hlasoval v Štátnej dume za výzvu o potrebe uznať nezávislosť Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky.

Keď sa reportér časopisu The Hockey News Ken Campbell pred rokmi spýtal Viačeslava Fetisova, čo cíti v súvislosti so smrťou Viktora Tichonova, Fetisov mu poskytol krátku, ale veľavravnú odpoveď: „V Rusku sa hovorí, že keď človek zomrie, môžete o ňom hovoriť v dobrom alebo vôbec. A preto o tom nebudem hovoriť.“

Kariéra Fetisova, jedného z najlepších hokejových obrancov, je akýmsi zrkadlom príbehu sovietskeho hokeja spojeného s veľkými úspechmi, ale aj krutým životom ďaleko od rodiny v tréningových táboroch, takzvaných bázach. A stelesnením tejto krutosti bol pre Fetisova práve niekdajší tréner Viktor Tichonov.

„Či som ho rešpektoval ako trénera? To áno. Ale ako človeka? Určite nie,“ hovoril vo filme Červená armáda režiséra Gabea Polskyho, ktorého bol ústrednou postavou.

Fetisov v jeho úvode s radosťou opisoval svoje začiatky v armádnom klube CSKA, v ktorom ako mladý chlapec stihol zažiť aj trénera Anatolija Tarasova. Ten sa považuje za tvorcu sovietskeho hokeja založeného na výbornom korčuľovaní, kolektívnej hre a presných prihrávkach.

„Zohral v mojom živote veľkú rolu. Napísal niekoľko kníh o hokeji, ktoré vždy ležali pri mojej posteli, odkedy som bol malé dieťa. Vďaka nemu som nadobudol patriotizmus a vedel som, čo ma čaká – že budem hrať za svoju krajinu a svoj tím,“ spomínal Fetisov.

Tarasov vnímal hokej ako umenie, pri tvorbe metodiky sa stretával napríklad so šachovými veľmajstrami alebo členmi baletných súborov a aplikoval poznatky do hokeja. Potrpel si na disciplínu, no v porovnaní so svojím neskorším nástupcom Tichonovom bol oveľa obľúbenejší a otvorenejší.

Dokonca až tak, že v časoch najtvrdšej studenej vojny sa spriatelil s americkým trénerom Louom Vairom, ktorý mu napísal list a požiadal ho, či by sa nemohol prísť priučiť jeho metódam. Tarasov Vaira najskôr v roku 1972 pozval do Moskvy a potom v roku 1979 sám vycestoval do USA, aby Američanov učil hrať hokej.

„Tréningy na suchu sú dnes bežné, ale kým neprišiel Tarasov, nikto ich u nás nepoznal,“ spomínal Vairo pre USA Hockey. „Bol skvelý. Deti ho zbožňovali a on zbožňoval ich. Hoci mal reputáciu náročného muža, ktorým naozaj bol, vedel pracovať s ľuďmi,“ dodal Vairo.

Tarasov bol vtedy už mimo svojej pozície v CSKA, keďže sa stal nepohodlným, a to nielen pre svoju otvorenosť k západnému svetu. Špičky KGB na čelo klubu a reprezentácie dosadili svojho chránenca Viktora Tichonova a pre hokejistov sa začala tortúra.

Krv v moči

Väčšina hráčov Tichonova nemala rada a traduje sa historka, ako jeden z nich raz povedal, že ak by potreboval transplantáciu srdca, prial by si Tichonovovo, pretože

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hokej

NHL

Zimné olympijské hry

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie