Táto vlna v Maďarsku je iná. Prečo klesajú aj bez lockdownu a majú viac mŕtvych pri vyššej zaočkovanosti

Maďarsko dosiahlo vrchol štvrtej vlny pandémie a asi už „ide dole”, povedal minulý týždeň Viktor Orbán vo verejnoprávnom rozhlase.

Podľa maďarského premiéra sa očakáva postupné klesanie počtu nových prípadov. V Maďarsku sú pritom pre všetkých otvorené obchody, služby, reštaurácie a to, že je pandémia, sa prejavuje iba povinnosťou nosiť rúška v interiéroch.

Orbánova vláda vo štvrtej vlne nezaviedla také obmedzenia ako v tých predchádzajúcich a o plošnom lockdowne sa neuvažovalo ani napriek tomu, že čísla nových prípadov začiatkom decembra prekonali údaje z druhej vlny z minulého decembra. Vtedy boli u našich južných susedov oveľa prísnejšie opatrenia ako dnes: reštaurácie boli zavreté, platil zákaz hromadných podujatí, nočný zákaz vychádzania a zatvorili sa stredné školy.

Viktor Orbán pri najnovšej vlne odmietal lockdown a stavil na očkovanie. „Lockdown je iba spomaľovanie, riešením je tretia dávka očkovania,” povedal pre verejnoprávny rozhlas 26. novembra, keď u nás už oznámili lockdown na dva týždne a v Rakúsku platilo podobné opatrenie päť dní.

S treťou dávkou sú na tom dobre, ale so zaočkovanosťou nie

Maďarsko je v podávaní tretej dávky európskym premiantom, posilňujúcu vakcínu dostalo už asi 31 percent ľudí. Podobný pomer zaočkovaných treťou dávkou je však aj v Rakúsku, kde situáciu riešili lockdownom.

Podľa šéfa maďarského úradu vlády Gergelya Gulyása nie je pravda, že vláda uprednostnila ekonomické záujmy pred ochranou životov ľudí. „Počet tých, ktorí dostali tretiu dávku, sa blíži k trom miliónom, preto je podľa mňa prirodzené a správne, ak neobmedzíme pohyb ľudí a necháme hospodárstvo fungovať,” povedal Gulyás pre portál index.hu.

V zaočkovanosti celej populácie však už Maďarsko zaostáva za európskym priemerom, aspoň dvoma dávkami je zaočkovaných asi 61 percent ľudí. Priemer v EÚ je 68 percent.

Za vrcholom aj bez lockdownu 

Nie je úplne jasné, na základe čoho Orbán povedal, že Maďarsko je už po vrchole štvrtej vlny, povedal Denníku N maďarský bioštatistik Tamás Ferenci, ktorý je členom pracovnej skupiny epidemiológov a matematického modelovania epidémie. „Viem iba toľko, čo môže vidieť každý, že priemerný počet nových prípadov sa už pred niekoľkými týždňami zastavil pri počte okolo 10-tisíc a nezvyšuje sa. Počet úmrtí je v skoršej fáze, ale už aj tam vidíme sploštenie,” vraví odborník.

Ferenci hovorí, že ešte nie je jasné, ako dlho bude krajina na vrchole a kedy sa to môže zvrátiť.

Porovnávanie tejto vlny s predošlými je podľa Ferenciho predčasné. Sťažuje ho aj množstvo rozdielov, keďže v druhej a tretej vlne tu bol ešte iný variant. Čísla hospitalizovaných v aktuálnej vlne však zaostávajú za číslami z predošlej silnej vlny, ktorá sužovala Maďarsko v marci a apríli, čo je podľa Ferenciho dôkazom fungovania vakcín.

Aj portál 444.hu poukazuje na to, že fungovanie vakcín potvrdzuje, že napriek slabým obmedzeniam a rekordným číslam nových prípadov nedosiahol počet hospitalizovaných a počet pacientov na ventilácii rekordy z jarnej tretej vlny.

V Maďarsku sa pritom nezverejňujú štatistiky o tom, koľko ľudí z nových nakazených alebo hospitalizovaných je zaočkovaných, ako sa to deje počas aktuálnej vlny na Slovensku.

Je pravdepodobné, že Maďarsko je za vrcholom tejto vlny, myslí si aj pneumológ a bývalý hlavný hygienik Ferenc Falus. Nejde iba o klesanie počtu hospitalizovaných, ale aj o pokles pozitivity testov. Kým na vrchole bola pozitivita aj nad 30 percent, teraz klesla už viackrát pod 20 percent. „Situácia je teda určite lepšia ako pred dvoma týždňami,” potvrdzuje Falus.

Existuje maďarské tajomstvo?

Ako je možné, že Maďarsko s podobným priebehom tejto vlny dosiahlo vrchol v podobnom čase ako Slovensko aj bez lockdownu? „Podstatný rozdiel je ten, že Maďarsko zaplatilo veľmi vysokú cenu za to, že sa bránilo lockdownu a obmedzeniam. Aj zavedené obmedzenia prišli neskoro,” vysvetľuje Ferenc Falus.

Podľa Falusa je tým „tajomstvom” to, že v Maďarsku má ľudský život pre vládu, ale aj pre spoločnosť nižšiu cenu ako v okolitých krajinách. „Je to veľmi smutná vec,” vraví pneumológ.

Podľa neho nejde o to, že by lockdowny v tejto vlne pandémie už nefungovali. „Maďarské zdravotníctvo síce nebolo teraz také preťažené ako na jar, ale na začiatku tejto vlny sme mali 30-tisíc mŕtvych a teraz ich máme pomaly 38-tisíc. Americké odhady ukazovali, že do konca roka môžeme mať 5-tisíc mŕtvych, ak nebudeme prísne dodržiavať nosenie rúšok. Nosenie rúšok v interiéroch nakoniec zaviedli, ale hromadné podujatia neobmedzili, a tak sme už začiatkom decembra dosiahli nie 5-tisíc, ale 8-tisíc úmrtí. A pandémia sa ešte neskončila.”

Oficiálne zomrelo na covid do 14. decembra v Maďarsku, ktoré má 9,7 milióna obyvateľov, 37 079 ľudí.

Spoločnosť už rezignovala na úmrtia

Počas štvrtej vlny nebolo veľkou témou riešenie pandémie ani na spoločenskej úrovni. Prieskum agentúry Závecz Research z novembra ukazoval, že obyvatelia Maďarska si už prísnejšie obmedzenia neželajú, väčšina odmieta aj povinné očkovanie a silnejú hlasy konšpirátorov. „Maďarská spoločnosť by chcela mať pandémiu mentálne už za sebou,“ hodnotil tento prieskum politológ András Bíró-Nagy.

Podľa Ferenca Falusa túto situáciu ovplyvňuje aj to, že väčšinu médií kontroluje vláda a tie šírili naratív, že popri očkovaní nie je potrebná žiadna iná forma ochrany. „Nechceli vynakladať peňažné prostriedky na kompenzáciu zavretých podnikov. Bola to politická kampaň, ktorú nadviazali na jednoduchú ekonomickú úvahu,” tvrdí bývalý hlavný hygienik. „Nezáležalo to však iba od politikov. Ani spoločnosť nepobúrilo, že v posledných týždňoch sme tu mali toľko mŕtvych, ako keby sa každý deň zrútilo jedno lietadlo.”

Orbán to hodil na zdravotníkov

V Maďarsku budú na jar parlamentné voľby a podľa Falusa vláda ráta aj s hlasmi ľudí sympatizujúcich so silnejúcimi konšpiráciami o pandémii. „Preto vysielali dvojaké odkazy v súvislosti s povinným očkovaním a s obmedzeniami.”

Opozícia v parlamente kritizovala nečinnosť vlády a poukazovala na jej zodpovednosť za vysoké čísla úmrtí, premiér Orbán si však nepripustil, že za to môže jeho vláda. „Kto hovorí o tom, že v Maďarsku zomiera viac ľudí ako inde, tvrdí aj to, že naši lekári a opatrovateľky pracujú horšie a naše nemocnice fungujú horšie. No nie je to tak. Lekári, opatrovateľky, riaditelia nemocníc i nezdravotnícky personál nemocníc pracujú poctivo a vynikajúco a ja ich obhájim voči vašim obvineniam,” odpovedal na túto kritiku Orbán.

Prečo majú neprimerane veľa mŕtvych?

Faktom však je, že Maďarsko momentálne vedie v celosvetovom rebríčku 7-dňového priemeru úmrtí na milión obyvateľov (Slovensko je na štvrtom mieste) a v rebríčku úmrtí od začiatku pandémie na milión obyvateľov je na štvrtom mieste (Slovensko je 12.).

Minulý týždeň zomrelo na covid u našich južných susedov každý deň v priemere 187 ľudí, čo môže byť v tejto vlne najvyššie denné priemerné číslo. November bol štvrtým najsmrteľnejším mesiacom v Maďarsku od začiatku pandémie.

V jarnej tretej vlne, keď Maďarsko bolo taktiež najhoršie na svete v úmrtiach na milión obyvateľov, dosiahlo číslo priemerných denných úmrtí až 269.

Maďarsko má horšie výsledky týkajúce sa úmrtí ako väčšina okolitých krajín napriek tomu, že (ak nerátame Rakúsko) má vyššiu zaočkovanosť. Jedno z vysvetlení môže byť to, že vo štvrtej vlne nezaviedli žiadne prísne obmedzenia.

Nie je úplne jasné, podľa akej metodiky sa počítajú obete covidu v Maďarsku. Viktor Orbán v apríli hovoril o tom, že v maďarskej zdravotníckej štatistike nerozlišujú medzi úmrtiami na covid a s covidom, ako je to napríklad na Slovensku.

Do dennej štatistiky úmrtí sa teda dostávajú aj ľudia, ktorí zomierajú na inú chorobu, ale boli pritom pozitívne testovaní na koronavírus. Preto sa mohlo stať, že pri porovnaní nadmerných úmrtí za rok 2020 Maďarsko neskončilo medzi najhoršími.

Vysoká zaočkovanosť môže byť klamlivá

To však ešte nevysvetľuje, prečo sú čísla úmrtí v Maďarsku také vysoké pri vyššej zaočkovanosti oproti susedným štátom. Kým v Maďarsku dostalo dve dávky asi 61 percent ľudí (asi 5,9 milióna), v Česku je to necelých 61, v Poľsku necelých 55 a na Slovensku necelých 46 percent. Výrazne vyššiu zaočkovanosť má iba Rakúsko (68,6 percenta dostalo dve dávky).

V Maďarsku však zomiera nepomerne viac ľudí – pri prepočte na milión obyvateľov je to až trikrát toľko ako v Rakúsku a skoro dvakrát viac ako v Česku.

Jedným z vysvetlení je, že Maďarsko patrilo v prvej polovici roka medzi najrýchlejšie očkujúce krajiny Európy. Ferenc Falus tvrdí, že v skutočnosti môže byť v Maďarsku iba štyri a pol milióna ľudí, ktorých chráni vakcína, čo je výrazne menej ako počet zaočkovaných dvoma dávkami. „Tí, ktorí druhú dávku dostali v januári alebo februári, sa v tejto vlne už nedajú považovať za chránených.”

Podľa analýzy portálu valaszonline.hu za nepriaznivými maďarskými číslami môže byť aj to, že zaočkovanosť vyšších vekových kategórií je nižšia ako napríklad v Rakúsku. Kým v Rakúsku majú zaočkovaných 88 percent nad 60 rokov, v Maďarsku je to 80 percent.

Východné vakcíny mohli zlyhať

Ďalším dôležitým faktorom môže byť to, že kým v Rakúsku dostalo až 85 percent ľudí mRNA vakcínu, ktorá chráni proti delte najlepšie, v Maďarsku to bolo iba 59 percent. Vláda Viktora Orbána totiž okrem ruského Sputnika ako jediná v Európskej únii doviezla aj čínsky Sinopharm, ktorý tvoril 17 percent podaných vakcín. Nie sú pritom známe žiadne dáta o tom, ako Sinopharm chráni ľudí starších ako 60 rokov proti delte.

Tento problém si uvedomila aj maďarská vláda, ktorá už od používania východných vakcín vo väčšej miere upustila. Portál 24.hu už začiatkom novembra napísal, že napriek tomu, že vláda dlho prízvukovala dôležitosť východných vakcín, pri tretej dávke dostali ruskú alebo čínsku vakcínu menej ako dve percentá ľudí.

Čo bude, ak príde omikron?

V Maďarsku potvrdili prvé prípady omikronu v pondelok. Nový variant našli u manželov, ktorí podľa hlavnej hygieničky Cecílie Müllerovej neboli v zahraničí. Jeden z nakazených má ľahší priebeh, druhého museli hospitalizovať so stredne ťažkým priebehom.

Nová vlna omikronu môže byť pre vládu problematická, keďže voľby sa konajú v apríli. Či to budú chcieť zvládnuť opäť bez prísnejších obmedzení, bude podľa Ferenca Falusa závisieť od aktuálnych politických záujmov. „Nie je pravdepodobné, že by zásadne zmenili svoju súčasnú taktiku.”

Pred voľbami kladie maďarská vláda väčší dôraz na podporu ekonomiky. Maďarsko bude mať v roku 2021 hospodársky rast medzi šiestimi a siedmimi percentami a predstavitelia vlády to vo svojich vyjadreniach vždy prízvukujú. Minister Gergely Gulyás v rozhovore pre index.hu vyzdvihol, že to môže byť najvyšším hospodárskym rastom v krajine po roku 1989.

V druhom štvrťroku dosiahol medziročný rast HDP 17,9 percenta, čo bol historický rekord.