Sedem dôvodov, prečo ľudia odmietajú vakcínu. Psychológ radí, ktorých má zmysel presviedčať

Ľudia odmietajúci očkovanie proti covidu nepredstavujú jednoliatu skupinu. Škála dôvodov a strachov je pestrejšia, než sa môže zo správ o extrémnych prípadoch zdať.

Prvé zmapovanie v Česku teraz urobili psychológovia spolupracujúci s vedeckou skupinou BISOP.

Časté argumenty rozdelili do siedmich skupín a navrhli, ako s ich zástancami komunikovať. Prinášame príbehy nezaočkovaných aj pohľad psychológa – spoluautora výskumu.

Príliš často sú informácie protichodné

Tridsiatnička Tereza hneď na začiatku podotýka, že sa nepovažuje za antivaxera alebo nezodpovedného sebca – dodržiava opatrenia, pravidelne sa spolu s celou rodinou dáva testovať a vlani sa s mužom a synmi presunula na chalupu. Dôveruje medicíne, pochádza z lekárskej a vedeckej rodiny a dáva očkovať seba aj svoje deti.

Vakcínu proti covidu ale zatiaľ nemá v pláne. Je totiž tehotná a gynekológ jej očkovanie neodporučil. „Argumentoval tým, že zatiaľ nepozná dlhodobé dosahy vakcíny na dieťa. Tiež sa nevie, koľko dávok bude ešte potrebných. Ide mi hlavne o to, aby som neublížila dieťaťu,“ dáva nahliadnuť do svojich úvah.

„Pred chorobou mám rozhodne veľký rešpekt, nemyslím si, že je to nejaká chrípočka. Rovnako aj následky. Ale zneisťuje ma, že počas tehotenstva sa odporúča vyhýbať sa bylinkám, kofeínu, na bolesť v krku vám v lekárni s bruchom nepredajú ani Orofar, neodporúčajú Vám dať sa zaočkovať proti tetanu, ale teraz by ste mali ísť počas deviatich mesiacov tehotenstva na tri vakcíny, ktoré sú tu rok,“ vysvetľuje mladá žena svoje obavy.

Navyše má odmala neurologické a imunologické problémy. Spomína, že keď sa v Česku začalo očkovať proti covidu, práve sedela u svojej alergologičky. „Každé dve minúty jej drnčal telefón. Ona len odpovedala, že nedokáže odpovedať, či sa má pacient dať zaočkovať, pretože SÚKL informácie o zložení vakcíny neposkytuje,“ hovorí. Naráža tým na ďalší zo zdrojov svojej nedôvery: zmätok v informáciách aj v covidových opatreniach.

Od svojich lekárov však zatiaľ nedostala ani žiadne potvrdenie o tom, že by vakcínu nemala dostať. „Bolo mi povedané, že nie je žiaduce vydávať takéto potvrdenia. Hoci nepodporujú, aby som sa teraz dala zaočkovať, papier mi nikto nevystaví,“ dodáva. Teraz je však presvedčená, že skôr ako po šestonedelí sa zaočkovať nenechá.

Ale stále zvažuje možné riziká. „Môže sa stať, že sa nakazím a neprežijem. Ale to sa môže stať aj s vakcínou. Človek dnes nevie, odkiaľ čerpať, pretože informácií sa valí príliš veľa a často sú protichodné,“ vraví.

Postoj odborníkov a autorít k očkovaniu tehotných sa však v posledných mesiacoch pomerne vyjasnil. Prvotná zdržanlivosť sa preklopila do urgentného odporúčania, aby sa tieto ženy zaočkovať dali. Patria totiž do skupín, ktorým pri nákaze hrozí horší priebeh ochorenia, a česká vakcinologická aj gynekologická a pôrodnícka spoločnosť preto očkovanie jasne odporúčajú bez ohľadu na týždeň tehotenstva.

Problémom je nastavenie opatrení

Nejde iba o tuzemské rady. Na vakcináciu tehotné ženy vyzýva napríklad aj popredná americká zdravotnícka autorita Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) alebo britský Národný zdravotný inštitút (NHI).

Poukazujú na množstvo tehotných s ťažkým priebehom ochorenia, väčšiu nákazlivosť a prudkosť prevládajúceho vírusového variantu delta aj na množiace sa informácie o bezpečnosti vakcíny. Podľa expertov zatiaľ neexistujú dôkazy o tom, že by vakcína proti covidu ohrozila plod. Ochorenie matky covidom pre jeho vývin naopak rizikové byť môže.

Čo keby Tereze niekto ukázal práve dáta porovnávajúce rozdiel medzi rizikom, ktoré pre tehotné predstavuje covid, na jednej strane a očkovanie proti nemu na strane druhej?

„Nebránila by som sa preštudovaniu. Z pohľadu dlhodobého vplyvu na plod vám však dáta zatiaľ nikto nedá. A to ma trápi. Kto mi zaručí, že po vakcíne nebude mať dieťa napríklad imunologické problémy? Kým nebudem o bezpečnosti vakcíny presvedčená, budem očkovanie odkladať,“ hovorí žena, ktorá sa snaží sledovať rôznych odborníkov.

Aj keby sa na tlačovej konferencii vedľa seba postavilo desať lekárov a vyzvali tehotné ženy, aby sa išli dať zaočkovať, nebude to pre Terezu dostatočne pádny dôvod. „Sú to stále cudzie dáta, cudzí ľudia a rozhovory. Vnímate ich, ale neviete, nakoľko je to pravdivé. Úplne rovnako totiž nájdete iných desať doktorov, ktorí vám budú tvrdiť presný opak. Primárne sa teda snažím dôverovať lekárom, ktorí ma majú v starostlivosti a minimálne poznajú moju osobnú anamnézu – alergológ, neurológ, gynekológ… A mne doteraz nikto z nich nepovedal: choďte sa dať zaočkovať,“ upozorňuje Tereza.

Zároveň ju hnevá aj tlak na nezaočkovaných. „Očkovať by sa mal človek kvôli ochrane svojho zdravia. A nie preto, aby som mohla odprevadiť svojho dvojročného syna na kurz plávania. Potom, čo sa prestali uznávať testy, sme prišli o všetky krúžky,“ opisuje.

Nastavenie opatrení označuje za najväčší problém tohtoročnej jesene. Hlavne výnimku z testovania pre zaočkovaných, ktorí vďaka nej mohli chodiť do práce aj napriek tomu, že mali doma príbuzných s covidom.

„Štve ma, ako sú nastavené opatrenia a ako je spoločnosť úmyselne rozdeľovaná. A možno by som sa menej bála rizík očkovania, keby existovala jednota a hlavne pravdivosť informácií. Viem, že aj vláda to nemala ľahké, ale vyvolávať v ľuďoch obavy, stres a nedôveru je to posledné, čo po takmer dvoch rokoch žitia v strachu potrebujeme,“ dodáva.

Lekári tiež chodia na Facebook a čítajú noviny

Českí psychológovia spolupracujúci s odbornou skupinou BISOP (Centrum pre modelovanie biologických a spoločenských procesov), ktorá radí, ako postupovať proti pandémii, by Terezu medzi ľuďmi odmietajúcimi očkovanie zrejme priradili do siedmej skupiny označenej ako „vakcináciu neodporučil lekár“.

„V ideálnom svete by ľudia so zdravotnou kontraindikáciou boli jedinými nezaočkovanými. Bohužiaľ, v tejto skupine sú aj pacienti lekárov, ktorí sú sami odporcami očkovania a nerozlišujú dobre svoj osobný postoj od odborného,“ konštatujú psychológovia pri svojom mapovaní jednotlivých skupín.

Odporúčajú štátu či odborným zoskupeniam, aby sa na tieto skupiny lekárov zamerali. „Lekári sú ľudia, ktorí si rovnako ako ostatní vyberajú zdroje informácií a majú svoje osobné úzkosti. Ani ich lekárska erudícia ich pred hoaxmi nechráni. Komunikácia by mala byť vedená formou odborných školení napríklad cez Českú lekársku spoločnosť,“ navrhujú experti.

„Už sa celkom vie, ako vakcíny fungujú,“ upozorňuje klinický psychológ Jan Kulhánek, spolupracovník BISOP-u a spoluautor výskumu. „Praktici nemusia mať kapacitu dovzdelávať sa a sú to ľudia podliehajúci rovnakým tlakom ako my všetci. Keď sme ešte pred covidom skúmali, ako funguje manipulácia vo verejnom priestore v súvislosti so sociálnymi sieťami a politikou, ako jedna riziková skupina sa ukázali vysokoškoláci s odbornosťou, kam konšpiračná téma patrí,“ podotýka okrem toho Kulhánek.

Čím to je? „V istom veku hrozí, že zastavia kritické myslenie a podľahnú istote, že im sa nemôže stať, aby ich niekto zmanipuloval. Stratia ostražitosť a môžu spadnúť do konšpiračných pascí,“ upozorňuje.

Tehotné ženy však medzi nezaočkovanými predstavujú špeciálnu kategóriu – rozhýbať sa k vakcíne ich často stojí dlhé zvažovanie a študovanie. A aj keď už sú odhodlané ísť, môžu v cieľovej rovinke naraziť. Svedčí o tom napríklad nasledujúci príbeh z Prahy.

Po konzultácii so svojimi lekármi sa žena rozhodla prekonať obavy a začiatkom decembra vyrazila do očkovacieho centra vo svojej mestskej časti. Tam však vakcínu nedostala s vysvetlením, že je tehotná a mala by predložiť odporúčanie na očkovanie od svojho gynekológa.

„Takýto prístup nalomil vôľu mojej ženy dať sa zaočkovať,“ opísal Deníku N jej muž. „Vyhodnotila si to ako znamenie, že sa skrátka očkovať nemá.“

Na infolinke spomínaného očkovacieho miesta sa ku konkrétnym prípadom nechceli vyjadrovať. „Očkovanie je dobrovoľné, takže pokiaľ sa naň klientka prihlási, predpokladáme, že má postup od gynekológa stanovený. Odporúčame obrátiť sa na svojho gynekológa, ktorý očkovanie odporučí, potvrdí, alebo povie riziká, a podľa toho sa klientky objednajú, alebo nie. Rozhodnutie je na lekárovi a na klientke,“ opísala prístup očkovacieho centra zamestnankyňa kliniky.

Moje telo to zvládne

Samostatnú skupinu tiež predstavujú ľudia, ktorí chorobu už prekonali a veria, že sa ich telo s prípadnou ďalšou nákazou dokáže popasovať. Ako napríklad päťdesiatnička Zdeňka zo Svitavska.

Covid aj s manželom prekonali tento rok v marci, a to so všetkým, čo k tomu patrí: mala desaťdňové horúčky, kašeľ aj ďalšie príznaky. „To je pre mňa zárukou, že organizmus sa s vírusom vie vyrovnať a bude to vedieť aj v budúcnosti. Navyše mám niekoľkonásobné autoimunitné ochorenie a nevidím dôvod, prečo dráždiť imunitný systém, keď si s tým poradil,“ vysvetľuje.

Že covid prekonala v čase, keď sa ešte nemusela rozhodovať medzi vakcínou a rizikom ochorenia, považuje za šťastie, hoci to pre ňu aj jej manžela s cukrovkou a zvýšeným krvným tlakom bolo náročné.

Jej polročná ochranná lehota, keď sa mohla preukazovať prekonaním choroby, už však uplynula. Ide o minimálnu dobu, počas ktorej človeka podľa vedeckých poznatkov a stanovísk autorít pred opätovným ochorením chráni imunita.

Zdeňka nechce brať vec na ľahkú váhu, a tak si necháva opakovane merať hladinu protilátok. Tá jej v poslednom čase vzrástla, čo môže byť reakcia organizmu na opätovné stretnutie s vírusom, ako jej vysvetlili laboranti.

Experti však upozorňujú, že protilátky tvoria iba časť imunitnej ochrany proti koronavírusu, ďalšou zložkou je napríklad bunková imunita. Odborníci po celom svete zatiaľ nemajú jasno v tom, aká hladina protilátok človeka spoľahlivo ochráni a ako protilátky uznávať.

„Aj keby som ich nemala – pretože viem, že nie sú jediné určujúce –, myslím si, že aj moja ďalšia imunita je po príznakovom stretnutí s vírusom dostatočná,“ verí Zdeňka.

Svoje rozhodnutie neponáhľať sa s očkovaním vysvetľuje aj tým, že podľa štatistických údajov nekončia opätovne nakazení ľudia na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Okolo oficiálnych štatistík však stále panujú nejasnosti.

Ľudia z komunity zaoberajúcej sa analýzou dát v polovici novembra odhalili, že Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky (ÚZIS) vo svojich reportoch chyboval a zverejňoval tabuľky s počtom ľudí s reinfekciou v nemocniciach nie podľa ich aktuálneho množstva, ale podľa toho, koľko ich daný deň v nemocniciach pribudlo. A v neposlednom rade – dáta kolujúce po internete nezohľadňujú veľkosť skupiny v populácii, čo je štatistická chyba.

Nedávno ale ÚZIS zverejnil nové informácie, ktoré poukazujú okrem iného na to, že ani prekonanie choroby nemusí človeka ochrániť natoľko, že už sa s covidom nedostane do nemocnice.

„Takéto prípady preukázateľne existujú: z 18 997 preukázaných reinfekcií ich skončilo v nemocniciach 1 600, 134 prípadov dokonca na JIS-ke,“ informovala Česká televízia s tým, že ide o ľudí, ktorým vyšiel pozitívny test najmenej 60 dní po poslednom pozitívnom teste.

Kým však nie je očkovanie povinné, nezháňa Zdeňka žiadne potvrdenie o tom, že by ho nemohla podstúpiť. Existujúce obmedzenia pre zaočkovaných jej zatiaľ život príliš nekomplikujú, opatrenia dodržiava a s ľuďmi sa aj tak stretáva v súkromí. „Občas mi je ľúto, že niekam nemôžem ísť, ale hovorím si, že asi mám byť doma, je čas adventu, máme vstúpiť sami do seba,“ hovorí.

Vážne zvažovať očkovanie ju prinútila až ťažká operácia jej otca. „Bála som sa, že keby sa jeho stav vyvíjal zle, nemuseli by ma pustiť do nemocnice, aby som sa s ním rozlúčila. To by nás oboch veľmi mrzelo,“ opisuje Zdeňka. Jej otec už je z nemocnice doma a ona tento možný dôvod na očkovanie označuje síce za jediný, ktorý zvažovala, ale pritom stále zlý. „Správne by som mala predsa podstúpiť očkovanie preto, aby som zabránila ťažkému priebehu choroby,“ premýšľa nahlas.

„Stále čakám, kedy niekomu dôjde, že tu ten vírus už bude navždy. Nech je pre vysoko rizikových benefit, že sa môžu raz za pol roka preočkovať, vrátane možných nežiaducich účinkov,“ myslí si. Sama ale zatiaľ pre seba dostatok výhod očkovania nevidí, vrátane kolektívnej imunity – poukazuje na to, že aj v krajinách s vysokou zaočkovanosťou, ako je napríklad Portugalsko, sa zavádzajú nové reštrikcie. Dáta však ukazujú, že záťaž nemocníc a množstvo úmrtí je tam menšie.

Navyše sleduje protichodné názory aj u odborníkov, ktorých považuje za špičky v odbore. „Aby som sa nechala presvedčiť na očkovanie, muselo by to byť od skutočnej kapacity v oblasti imunológie alebo vakcinológie, ktorej verím. Rozhodne nie od politikov,“ hovorí Zdeňka, ktorá sa pozerá jednak na oficiálne informácie ministerstva a ÚZIS, ale aj na odborníkov z expertných skupín, ako je napríklad MeSES, združenie SMIS, ktorého postoje sú od oficiálnych väčšinou odlišné, alebo napríklad imunológa Jiřího Šinkoru, známeho postojom, že očkovať by sa mali len rizikoví ľudia.

Prekáža jej, ako sa téma očkovania spolitizovala. Rozčúlilo ju napríklad vyhlásenie ministra zdravotníctva Adama Vojtěcha o tom, že zažívame epidémiu nezaočkovaných. Alebo kampaň zobrazujúca ľudí v ťažkom stave s covidom v nemocniciach.

„My nepotrebujeme strašenie – poznám ľudí, ktorí pol roka nevychádzajú z domu. Treba informovať, hoci aj o negatívnych účinkoch. Niekomu však vyhovuje ukázať na celú skupinu zlých, ktorí sa nedali zaočkovať. To predsa nemôžeme,“ myslí si Zdeňka, ktorá sa stotožňuje hneď s troma skupinami ľudí odmietajúcimi očkovanie, vymedzenými psychológmi z BISOP – nedôvera v kvalitu vakcín, odpor k nátlaku a patrí k tým, čo covid prekonali a cítia sa chránení.

„Nepracuje sa tu so strachom“

Aby posledná spomínaná skupina zvážila očkovanie, navrhujú psychológovia pristupovať k týmto ľuďom partnersky, zrozumiteľne odovzdávať rôznou formou informácie, že očkovanie ich schopnosť chrániť sa pred nakazením ešte posilní. Že sa s prirodzenou imunitou vhodne dopĺňa.

Psychológovia túto skupinu opisujú ako rôznorodú, keď ide o o vzdelanie a sociokultúrne zaradenie. „Spoločným rysom sa zdá byť väčšia nedôvera v zdravotníctvo,“ píšu autori. Časté psychologické nastavenie opisujú ako kombináciu pocitu osobnej výhry nad chorobou a obranu pred úzkosťou selektívnym výberom informácií.

„Pripustiť si, že prekonaním choroby nie som z obliga, by znamenalo znovu prežívať neistotu. Preto zaujmem postoj bezpečnej imunity, opretý o selektívny výber informácií z médií,“ charakterizujú psychológovia.

Ľudia, ktorí stále váhajú s očkovaním, často spomínajú ako dôvod strach, ktorý niekedy môže byť aj oprávnený.

„Mám vo svojej rodine skúsenosť s vážnymi vedľajšími účinkami po očkovaní,“ zveruje sa napríklad dvadsaťsedemročná Veronika. „Očkovaniu a vede v princípe verím, ale jednoducho sa bojím. Mám pocit, že s nejakým do istej miery oprávneným strachom sa tu vôbec nepracuje. Keď je tento problém v rodine, pred očkovaním vám len poprajú veľa šťastia,“ opisuje Veronika z vlastnej skúsenosti.

„Rovnako ako existujú deti, ktoré zomreli na covid alebo jeho dôsledky – je ich málo, ale sú –, tak sú ľudia, ktorým by bolo dnes lepšie, keby sa zaočkovať nedali – je ich málo, ale sú. A vymáhanie očkovania mi pripadá k ich rodinám a okoliu podobne necitlivé, ako keď niekto povie, že covid deti nijako neohrozuje,“ opisuje žena, ktorú nakoniec spoločenské rozlišovanie medzi zaočkovanými a nezaočkovanými po dlhom vnútornom boji prinútilo ísť sa dať zaočkovať.

Čo teda robiť s nedostatočnou dôverou v kvalitu alebo funkčnosť dostupných vakcín, ktorú má Zdeňka a spolu s ňou množstvo ďalších nezaočkovaných? „Kľúčovou stratégiou je komunikácia rizík založená na dátach,“ popisujú psychológovia.

„Napríklad, že hoci bola vakcína vyvinutá rýchlo, otestovaná bola v klinických štúdiách na rovnakom počte ľudí, ako je u vakcín obvyklé, len v kratšom čase,“ dodávajú odborníci, podľa ktorých je potrebné v médiách opakovať, že počet ľudí s ukončeným očkovaním je aktuálne 3,5 miliardy a celkový počet podaných dávok sedem miliárd.

Váhajúci ľudia však často poukazujú na to, že ani vedci sa nezhodnú a argumenty z jednej štúdie chcú zmiesť zo stola výsledky inej štúdie. To môže byť pasca. „Vo vede je odjakživa rôznosť názorov a prístupov, ale väčšina z nás sa tým doteraz toľko nezaoberala. Zaujímavé je, že štúdie sa niekedy používajú manipulatívne,“ upozorňuje klinický psychológ Jan Kulhánek.

Poukazuje napríklad na prácu českého youtubera Patrika Korenářa: „Vezme štúdie, ktoré sú citované na podporu alebo odmietnutie nejakého argumentu, poctivo si ich prečíta a potom referuje o tom, ako bol výstup z nich manipulatívne prekrútený. Väčšinou ľudia nejdú do prvotných zdrojov a čítajú manipuláciu, čo je problém,“ podotýka Kulhánek.

Za súčasnými pochybnosťami ľudí vidí aj informačné podhubie spochybňujúce vakcíny, ktoré v Česku vznikalo zhruba posledných pätnásť rokov. „V spoločnosti sa o nebezpečnosti alebo škodlivosti očkovania v súvislosti s deťmi hovorí dosť dlho a antiočkovacie skupiny nie sú zase také malé. Myslím, že to štát dlhodobo extrémne zanedbáva,“ podotýka.

Nezlomné konšpirácie

Oveľa ťažšie ako pri váhajúcich ľuďoch s nedostatkom informácií alebo pri ľuďoch s laxnejším prístupom k očkovaniu sa mení postoj skupiny veriacich v rôzne konšpiračné teórie.

„Vakcinácia je biznis veľkých liekových firiem, ktoré na tom chcú zbohatnúť. Celý covid je podfuk a mediálna bublina, z ktorej chcú ťažiť politici na získanie moci a farmaceutický priemysel kvôli biznisu,“ vykresľujú psychológovia základnú kostru argumentácie tejto skupiny.

K týmto dôvodom sa hlási napríklad aj študent medzinárodných vzťahov na Mendelovej univerzite v Brne Martin. Rád sleduje rôznych odborníkov a vedcov, ktorí sa vyhlasujú za opozičných a umlčiavaných – napríklad Roberta Maloneho, jedného z čelných skeptikov vakcín, alternatívnymi webmi označovaného za vynálezcu mRNA vakcíny.

To sa ale tvrdiť nedá – stál síce pri úplnom začiatku, technológia zabalenia molekuly mRNA do lipidov, „recept“ na mRNA vakcíny sa ale rodila postupne a s prispením množstva vedcov. Za toho, kto na konci deväťdesiatych rokov pokoril hlavné technologické bariéry ich výroby, býva označovaná maďarská biochemička Katalin Karikóová.

Maloneho má vedecký svet za excentrika – šíril napríklad nepodložené tvrdenia o údajnej toxicite spike proteínov vytváraných niektorými vakcínami proti covidu, spochybňoval účinnosť očkovania, zdieľal (neskôr odvolané) štúdie popierajúce bezpečnosť vakcín.

„Vystupuje proti masovej aplikácii vakcín, o ktorých dosahoch v horizonte piatich alebo desiatich rokov nevieme. Keď si pána doktora vyhľadáte v Googli, bude tam len špina, ktorú naňho hádžu, musíte použiť iné vyhľadávače,“ vraví spomínaný mladý muž, ktorému vraj chýba debata odborníkov a prekáža „cenzúra zo strany sociálnych sietí“.

Priznáva, že alternatívne výklady reality ho priťahujú dlhodobo. Už na začiatku pandémie videl za vypustením vírusu farmaceutický priemysel a sprisahanie elít.

„Mám rozhodne dobrodružný pohľad na svet. V podstate celé dni čítam štúdie, históriu a nekývnem len tak na nejaký názor. Čo mi zostáva, keď všetci pri moci len klamú? Život je dobrodružstvo a myslím, že je to ešte šialenejšie, než si sám myslím,“ smeje sa.

Za pozoruhodný počin považuje napríklad aj video cyklus Planet Lockdown, v ktorom vystupuje okrem iného aj bývalý český prezident Václav Klaus. Seriózne zahraničné spravodajské weby upozornili, že je plný demagógie a klamstiev.

Zaočkovať proti covidu sa Martin vraj nedá aj preto, že je mladý, nie je obézny, nemá komorbidity a chorobu prekonal, takže ju nepovažuje za rizikovú. „Existuje kalkulačka rizika Oxfordskej univerzity, kde po zadaní mojich údajov aj bez informácie, že som chorobou prešiel, zistím, že šancu na úmrtie mám asi takú veľkú, ako že ma zabije blesk,“ líči. Long covid, teda dlhodobejšie následky choroby aj u mladých, považuje za preceňovaný.

Najsilnejším argumentom proti vakcíne je ale pre Martina nátlak na očkovanie. „Ak to funguje, potom predsa nemusíte ponúkať výhru v lotérii alebo šišky zadarmo,“ hovorí. Pohľad na vakcíny má vraj všeobecne kladný, ide mu ale o vakcínu proti covidu. „Stačí sa rozhliadnuť okolo seba a každému musí byť jasné, že o zdravie nikomu nejde,“ myslí si.

Je predsa len niečo, čo by ho prinútilo dať sa zaočkovať? „Čas. Až o tri či päť rokov uvidím dáta a dlhodobé štúdie. Ale vzhľadom na to, že si regulačný úrad vzal na plné vypustenie výsledkov 55 rokov a prvé nevyzerajú sľubne, vidím to tak, že som schopný pre to položiť život,“ dodáva.

Ako si poradiť s tým, že niektorí ľudia vidia za celou pandémiou sprisahania? Podľa psychológov spolupracujúcich s BISOP-om je potrebná transparentná komunikácia vlády, ktorá sa bude sústreďovať na vyvracanie fake news o očkovaní a vysvetľovaní toho, ako veci fungujú – ideálne vizuálnou, ľahko pochopiteľnou formou.

„U ľudí s týmto postojom to ale bude ťažké, niekedy ide až o osobnostné nastavenia. Majú dlhodobo pocit, že svet to s nimi nemyslí dobre, že ich nejako podvádza. Že sú veci inak, než sa hovorí, alebo než si ostatní myslia. A keď niekto dodá článok alebo video, kde niekto tvrdí, že je to všetko inak, tieto ich pocity im to potvrdia,“ vysvetľuje všeobecne, bez ohľadu na konkrétneho človeka, psychológ Ján Kulhánek.

Odpor k nátlaku zase môže podľa expertov prameniť z vlastnej zlej skúsenosti s dominantnou autoritou, u starších generácií sa potom mieša s dozvukmi zneužívania nátlaku minulým režimom. „Obviňujúci prístup nefunguje. Mohol by zabrať stimul na partnerskú spoluprácu,“ komentujú možné stratégie psychológovia.

Ťažko ovplyvniteľná je aj skupina, ktorú psychológovia označili ako tú, ktorá z princípu nedôveruje očkovaniu. „Všeobecne ide o ľudí dlhodobo nedôverujúcich klasickej medicíne, čo chodia maximálne k zubárovi. Nie je to postoj, ktorý vznikol teraz alebo pred mesiacom. Je to životný štýl, ktorým žijú aj v rámci niekoľkých generácií,“ upozorňuje Kulhánek.

„Ale nehovorím, že by sa pre nich nemalo niečo robiť. Mohli by pomôcť ľudia, ktorým veria – napríklad aj medzi homeopatmi sú takí, ktorí očkovanie podporujú,“ dodáva. Mnohí ľudia ale na svoje rozhodnutie cítia taký nátlak, že by podľa psychológa možno bolo užitočnejšie, keby na seba zodpovednosť za rozhodnutie vzal štát a zvážil zavedenie povinného očkovania.

Niekomu prekáža registrácia

Prekážkou na očkovanie ešte pre niektorých ľudí stále môže byť samotná procedúra registrácie. Postrehy priamo z miesta očkovania opísala Deníku N Aneta z Pardubického kraja, ktorá pri očkovaní pomáha s administratívou:

„Všimla som si napríklad rozdiel medzi očkovaním na jar a teraz. Na jar chodili všetci s registráciou, dokázali si ju zariadiť buď sami, alebo im pomohol člen rodiny, sused, alebo využili služby na mestskom úrade. Teraz niektorí prídu priamo na očkovacie miesto a odmietajú sa vopred registrovať s tým, že je to zbytočné, nechcú nikoho otravovať, nechápu, prečo to potrebujeme a podobne. Registráciu im môžeme vytvoriť na mieste, ale, bohužiaľ, kapacita je plne obsadená do konca mesiaca a na každého objednaného človeka máme asi dve minúty, niekedy ani to nie.

A keď sa zmilujeme a vytvoríme registráciu priamo na mieste, spomalí sa to a naberieme oneskorenie. Čo má za následok nahnevanie objednaných ľudí. Mnohí to dávajú dosť najavo. Celkovo by som povedala, že ľudia teraz berú očkovanie tak nejako laxnejšie. Sú objednaní a stane sa, že nedorazia. Keď im voláme, tak povedia, že sa im to dnes nehodí a neprídu. Alebo dorazia o niekoľko hodín skôr či neskôr.

Väčší problém je potom u ľudí, ktorí idú na prvú dávku, alebo boli predtým prvýkrát u svojho praktického lekára a nevedia, ako to chodí na očkovacom mieste. Nezisťujú si dopredu informácie a potom sa stane, že je v čakárni niekoľko ľudí bez registrácie.

Napriek tomu, že máme všade uvedené, že musia vyplniť dotazník a súhlas s očkovaním, tak to veľa ľudí vyplnené nemá, pretože to u praktického lekára nepotrebovali. Všeobecne teraz ľudia nie sú príliš ochotní vypĺňať papiere, ktoré od nich potrebujeme.

A musím povedať, že celkovo je atmosféra horšia, ľudia nahnevanejší, nadávajú, niekedy aj vulgárne. Asi je to spôsobené celkovo dobou. Pandémia trvá veľmi dlho, situácia sa príliš nelepší, ľudia sú frustrovaní. Samozrejme, že je stále dosť aj milých ľudí, niektorí nám napríklad aj donesú čokoládu.

Nemám príliš skúsenosť s ľuďmi, ktorí by chceli prísť a nedorazia. Maximálne sa telefonicky opýtajú, ako to u nás funguje. Je škoda, že väčšina ľudí, ktorí dorazia na očkovanie, sú tretie dávky. Prvých dávok je absolútne minimum. Pomer je trebárs 130:2 za celý deň. Takže záujem o prvé očkovanie u nás v podstate nie je.“

Spoločnosť sa vyhrocuje

Aktuálna bilancia potvrdzuje, že časť ľudí v Česku s očkovaním stále váha. Zhruba tri štvrtiny dospelých už rozhodujúci krok urobili – vakcínu majú (72 percent) alebo s očkovaním počítajú (tri percentá). Ponechajme teraz bokom fakt, že na posilnenie imunity by po šiestich mesiacoch pomohli tretie dávky vakcín.

Podiel tých, ktorí sa očkovať odmietajú, dlhodobo predstavuje zhruba pätinu dospelých – vyplýva to aj z najnovších novembrových dát výskumnej organizácie STEM. Pevne rozhodnutých nepristúpiť na očkovanie je podľa nich 14 percent ľudí, váha šesť percent.

„Od Veľkej noci nesledujeme výraznejšiu dynamiku podpory očkovania,“ konštatujú výskumníci. „Ubúda nerozhodných, medzi tými, ktorí sa očkovať nechcú, naopak, pribúda pevne rozhodnutých sa neočkovať (na Veľkú noc to bolo 10 percent, teraz 14 percent),“ upozorňujú sociológovia s tým, že v skupine zle finančne zaistených ľudí je zhruba pätina tých, ktorí sú pevne rozhodnutí nedať sa zaočkovať, čo je vyšší pomer ako priemerne v populácii. „Častejšie sú to aj ľudia so základným vzdelaním a ľudia vo vekovej kategórii 18 – 29 rokov,“ upozorňujú sociológovia.

Platí však, že nezaočkovaní sú rôznorodá skupina s rozličnými motívmi. Prvý náčrt mapovania možných argumentov priniesli práve psychológovia spolupracujúci s BISOP-om; zároveň však uznávajú, že niektorí ľudia môžu byť takí špecifickí, že do žiadnej z kategórií priamo nespadajú. Pôsobiť môže napríklad tlak od blízkych, ktorí z rôznych dôvodov nechcú, aby sa dali zaočkovať.

„Je potrebné s ľuďmi komunikovať rôznym spôsobom. Ja ako psychológ tiež nemôžem každému, kto príde a povie, že nemôže spať, poradiť to isté. Tak to jednoducho nefunguje,“ upozorňuje Jan Kulhánek.

Vec už spolu s kolegami preberali aj so skúseným marketingovým expertom. „Bolo by dobré, aby títo odborníci rozšírili naše sčasti intuitívne pozorovania o výskum, aké hlbšie hodnoty ľudí spájajú, ako ich osloviť, aby to nebolo konfrontačné a ľudia nemali pocit, že ich niekto niekam tlačí,“ opisuje klinický psychológ.

Nikdy sa zjavne nepodarí presvedčiť na očkovanie všetkých, ktorí nemajú na očkovanie kontraindikácie. Kulhánek s kolegami však vo svojom mapovaní dochádzajú k záveru, že výber vhodných komunikačných stratégií posilňuje šancu zvýšiť zaočkovanosť populácie. A tiež zmierniť napätie v spoločnosti.

„Mám pocit, že naša predtým relatívne mierna spoločnosť sa zrazu vyhrocuje. Zatvárame oči pred tým, že ľudia umierajú. Pred tým, že zdravotníci už nevládzu. Zdieľal som príspevok o tom, že je mi ľúto zdravotníkov, ktorým ľudia poškodili autá. Na to mi v diskusii ľudia odpovedali: spôsobujú si to sami, keď sa im tam človek nedovolá,“ opisuje Kulhánek.

„Myslím, že sa spoločnosť posúva do zvláštne precitliveného naladenia, keď niekto niekomu siaha na jeho slobodu, a na druhej strane k veľkej necitlivosti voči umieraniu a ostatným ľuďom,“ dodáva.