Denník N

Lexa sa môže obávať súdu. Súdny dvor povedal, že konanie v prípade únosu prezidentovho syna je možné

Šéfom SIS bol v čase únosu Ivan Lexa. Od tých čias sa výrazne zmenil. Foto - archív TASR
Šéfom SIS bol v čase únosu Ivan Lexa. Od tých čias sa výrazne zmenil. Foto – archív TASR

Konanie v prípade únosu prezidentovho syna Michala Kováča spred vyše dvadsiatich rokov môže pokračovať. Rozhodol o tom Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu, keď zodpovedal nejasné otázky slovenského súdu týkajúce sa tejto kauzy. Kauza únosu je na Okresnom súde Bratislava III.

Rozhodovanie o únose Kováča mladšieho zo Svätého Jura do rakúskeho Hainburgu, ktorý zorganizovali príslušníci Slovenskej informačnej služby v auguste 1995 v čase vlády HZDS Vladimíra Mečiara, skomplikovala skutočnosť, že Mečiar ako zastupujúci prezident krátko pred skončením svojej vlády udelil amnestiu na tento čin.

Amnestie síce v roku 2017 poslanci Národnej rady zrušili a následne to odobril aj Ústavný súd, sudca Karol Posluch si však nebol istý, či je konanie možné. Práve Posluch mal a aj bude o prípade rozhodovať – Súdny dvor totiž teraz povedal, že súd môže konať, informoval denník SME. 

Bývalý šéf tajnej služby Ivan Lexa, ktorý bol osobným nominantom Mečiara, a ďalší dvanásti pôvodne obvinení sa tak môžu opäť obávať, že po rokoch skončia vo väzení.

Lexa roky žije v ústraní. Stiahol sa z verejného života a venuje sa najmä svojmu jazdeckému areálu v Pezinku. 

Je to prelomové rozhodnutie

Prezidentka Zuzana Čaputová považuje toto rozhodnutie Súdneho dvora EÚ za prelomové. „Konečne sa pre naše súdy otvorila príležitosť do dôsledkov vyšetriť kauzu, ktorá dlhé roky polarizovala spoločnosť, a rozhodnúť o vine alebo nevine obžalovaných,“ povedala.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) vyhlásil, že je to pre našu krajinu dôležitá správa, ktorá nám umožní vyšetriť krivdy minulosti. „Zaslúži si to naša spoločnosť, ale aj pamiatka po zavraždenom Róbertovi Remiášovi,“ vyhlásil. Róbert Remiáš bol dôležitým svedkom v kauze zavlečenia. V roku 1996 prišiel o život pri výbuchu auta, v ktorom sedel. Táto vražda zostala takisto nepotrestaná.

„Spravodlivosť má vytvorenú diaľnicu a môžeme konať,“ komentoval rozhodnutie súdneho dvora Igor Matovič. Brífing zvolal symbolicky pri pamätníku Róberta Remiáša, kde sa poďakoval jeho matke, ale aj ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi, že bojovali za spravodlivosť. Budaj ešte ako poslanec viackrát inicioval v parlamente hlasovanie o zrušenie amnestií.

„V týchto chvíľach dokončujeme to, čo sme začali pred 25 rokmi,“ reagoval Budaj. Anna Remiášová povedala, že „pokiaľ vinníci nebudú právoplatne potrestaní, pre mňa táto púť ešte neskončila.“

Podľa SaS je rozhodnutie súdneho dvora míľnikom na ceste k spravodlivosti. „Únos Michala Kováča mladšieho dlhé roky traumatizoval slovenskú spoločnosť a jeho páchatelia sa nám spolu s Ivanom Lexom a Vladimírom Mečiarom vysmievali do očí,“ reagoval Alojz Baránik zo SaS a pripomenul, že rovnako je čiernou škvrnou na našich dejinách aj vražda Róberta Remiáša. „Preto je toto zásadné rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ, ktoré môže napomôcť potrestať všetkých páchateľov,“ dodal poslanec.

Ani amnestie, hoci medzičasom zrušené, im nepomôžu

Zjednodušene sa dá povedať, že sudca Karol Posluch sa súdneho dvora v Luxemburgu pýtal, či je možné dvakrát konať v tej istej veci. Pripomenul, že na únos sa vzťahovali Mečiarove amnestie, čo viedlo k právoplatnému skončeniu pôvodných súdnych konaní.

Súdny dvor sa stotožnil s názorom generálnej advokátky na súdnom dvore Juliane Kokottovej, ktorá už v júni vo svojom stanovisku uviedla, že súdne konanie môže pokračovať.

Michala Kováča mladšieho v roku 1995 uniesla do Rakúska SIS. Bola to najťažšia skúška prezidenta v jeho spore s vládou Vladimíra Mečiara. Foto – TASR

Obžaloba v kauze únosu bola na Okresný súd Bratislava III podaná v roku 2000, a to na trinástich ľudí. Za hlavných aktérov je považovaný bývalý šéf SIS Ivan Lexa. On, ale aj príslušníci tajnej služby Gejza Valjent, Milan Lovich, Róbert Beňo, Peter Skrutek, Michal Hrbáček, Roman Kuciak a Igor Kurtiš boli v súvislosti so zavlečením obvinení aj zo zneužitia právomocí verejného činiteľa, lúpeže a vydierania.

Účastníci únosu Ľuboš Kosík, Martin Lieskovský, Miroslav Šegita a Jozef Zoššák, ktorí neboli príslušníkmi SIS, neboli obžalovaní zo zneužitia právomocí verejného činiteľa, ale z ostatných činov áno. Posledný z obžalovaných Igor Majtán je obžalovaný z nadržovania.

Pred podaním obžaloby na súd sa podarilo Lexovi odísť zo Slovenska. V júli bolo po ňom vyhlásené medzinárodné pátranie a nakoniec ho po dvoch rokoch zadržali v Juhoafrickej republike, odkiaľ ho eskortovali na Slovensko. 

Najtemnejší bod politickej histórie

Únos Michala Kováča patrí k najväčším a najtemnejším bodom slovenskej politickej histórie. Udial sa v čase vážneho sporu medzi predsedom vlády Mečiarom a prezidentom Michalom Kováčom, ktorý začal nedlho po zvolení za hlavu štátu upozorňovať na nedemokratický spôsob vládnutia predsedu HZDS. Spor sa prehlboval a skončil až napokon únosom Kováča mladšieho, ktorého dobili, opili a previezli cez štátnu hranicu do susedného Hainburgu.

Predpoklad únoscov bol, že Kováča mladšieho v Rakúsku zadržia, pretože bol v tom čase naňho pre obchodný spor vydaný v Nemecku zatykač, aby podal vysvetlenie k tomuto prípadu. Kováča však napokon Rakúsko do Nemecka nevydalo, pretože sa na ich územie dostal nedobrovoľne. Mečiar neskôr hovoril, že išlo o „samoúnos“.

Skôr ako Mečiar vyhlásil amnestie, vládna moc sa pokúsila zasiahnuť i do samotného vyšetrovania. Už v roku 1995 bol z prípadu odvolaný vyšetrovateľ Jaroslav Šimunič po tom, ako sa vyjadril, že má podozrenie o účasti SIS na prípade. Nasledujúce vyšetrovanie viedol Peter Vačok. Aj tomu prípad následne odňali. 

Potom na verejnosť unikla nahrávka telefonátu medzi Lexom a vtedajším ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom. Ten v ňom avizoval, že „vyšetrovateľa kopne do gúľ“, za čo mu Lexa prisľúbil „dať pusu na čelo“. Neskôr sa prípadu ujali takzvaní „Stredoslováci“ a tí pre nedostatok dôkazov začatie trestného stíhania uložili. Vyšetrovanie sa následne obnovilo a v roku 2000 bola podaná obžaloba na súd.

Generálna advokátka vo svojom návrhu riešila najmä to, či sa zastavenie trestného stíhania z dôvodu amnestie napriek neskoršiemu zrušeniu amnestie má považovať za právoplatné oslobodenie. To by totiž vyvolalo uplatnenie zásady „ne bis in idem“, teda nie dvakrát v tej istej veci.

Juliane Kokottová pripomenula, že také právoplatné rozhodnutie musí spĺňať dve podmienky: po prvé, týmto rozhodnutím musí byť trestné stíhanie definitívne zastavené, a po druhé, toto rozhodnutie musí byť vydané na základe posúdenia veci samej.

Michal Kováč s Vladimírom Mečiarom v roku 1992. Foto – TASR

„Prvá podmienka je v prejednávanej veci splnená,“ napísala generálna advokátka. Trestné konania boli Mečiarovými amnestiami právoplatne skončené. Avšak pri druhej podmienke to nie je také jednoznačné. „Z pojmu oslobodenie vyplýva, že sa skutočne rozhodlo o trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného so zreteľom na okolnosti prípadu, čo však v prípade rozhodnutia o zastavení trestného stíhania z dôvodu amnestie spravidla neplatí,“ dodala.

Kľúčové je, že síce trestné stíhanie bolo najprv právoplatne zastavené amnestiami bez posúdenia trestnoprávnej zodpovednosti dotknutých, toto rozhodnutie však následne stratilo zrušením amnestií účinky.

Amnestie zrušili po 19 rokoch

Mečiarove amnestie, ktoré udelil v marci 1998, sa netýkali len kauzy únosu prezidentovho syna, ale aj zmarenia referenda. Aj v tejto kauze sa súd obrátil na Súdny dvor.

Od vydania amnestií sa poslanci niekoľkokrát pokúšali toto rozhodnutie zrušiť, no vždy neúspešne. Zhodu napokon našli v roku 2017 a po devätnástich rokoch ich zrušili. Potom, ako o tom rozhodli poslanci, musel ich verdikt odobriť ešte aj Ústavný súd. Stalo sa tak koncom mája 2017.

Záber z filmu Únos, ktorý vychádzal z príbehu prezidentovho syna. Film sa stal hitom a krátko po jeho uvedení poslanci odhlasovali v parlamente zrušenie Mečiarovej amnestie.  Foto – Film Únos

Z tohto verdiktu si expremiér Mečiar, ktorý už stojí mimo aktívnej politiky a stiahol sa z verejného života, mohol prečítať, že vydaním amnestií viackrát porušil zákaz svojvôle a konal v rozpore s princípmi právneho štátu.

Po dnešnom rozhodnutí Súdneho dvora je jasné, že páchatelia zavlečenia Michala Kováča mladšieho tak definitívne stratili ochranu pred vyvodením trestnoprávnej zodpovednosti.

Bývalý vyšetrovateľ Peter Vačok si myslí, že nakoniec sa podarí páchateľov únosu potrestať. Pýta sa však, že prečo okrem štatutára tajnej služby nie sú braní na zodpovednosť aj ďalší, ktorí túto kauzu zametali pod koberec. „Mnohí z nich ešte berú benefity, dostali vysoké odchodné a majú najvyššie možné dôchodky v štáte. Mnohí sú ešte aj vo funkciách,“ dodal.

Pripomenul, že okrem Lexu sú obžalovaní aj ďalší, vtedy 20-roční mladíci, „ktorí nič nezorganizovali ani nenariadili.“ Nerozumie, prečo nie sú braní na zodpovednosť aj tí, ktorí kauzu riadili politicky.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Mečiarove amnestie

Michal Kováč

Slovensko

Teraz najčítanejšie