Denník N

Novinár Pavel Klusák: Gott nespieval len krásne dlhé á, ale aj pre stranu

Pavel Klusák. Foto – archív P. K.
Pavel Klusák. Foto – archív P. K.

Známy český hudobný publicista Pavel Klusák napísal knihu Gott. Československý príbeh, v ktorej vďaka práci s archívmi vyvracia viaceré mýty, ktoré okolo seba šírila spevácka legenda.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

  • prečo Karel Gott o sebe šíril množstvo nepravdivých historiek,
  • že už 50 rokov pred Superstar náš rozhlas vysielal podobnú reality šou,
  • či spevákovi v kariére pomohol aj otec – vysokopostavený komunista,
  • ako sa režim vyrovnal s Gottom a bratmi Štaidlovcami v rámci ich cvičnej emigrácie na Západ,
  • či a prečo možno nazývať Gotta normalizačným spevákom,
  • ako Gott pomáhal umelcom, ktorých režim zakazoval,
  • ako to naozaj bolo s mravnostnými deliktmi Gotta na verejnosti,
  • či bolo vystupovanie v Las Vegas úspechom alebo prepadákom,
  • o podpise Anticharty.

Kým je Karel Gott pre český národ?

V čase jeho pohrebu so štátnymi poctami sa jasne ukázalo, že ide o osobnosť, ktorú poznajú naozaj všetci. Pocty rôzneho druhu krásne ilustrovali, aký nesmierne silný vzťah si k nemu ľudia vytvorili. Tento fakt nemôže poprieť žiadna hudobná ani spoločensko-politická kritika.

Zaujíma ma hudba a som rád, že zažívam jej dnešnú éru. Pravdou však je, že dnešná hudba už nevytvára hviezdy, ktoré by ľudia poznali v takom masovom meradle a ktoré by boli spoločné pre zásadnú časť populácie. Gott takou hviezdou bol.

V Československu a neskôr v Česku sa stal obrovskou figúrou aj preto, že sa na ňom prakticky všetci zhodli. Nemyslím tým hodnotenie jeho produkcie, ale to, že o ňom nepochybne všetci vedeli. A platí aj to, že ak politici v Česku chceli zastrešiť jeho pohreb, tak najmä preto, že ani jeden z nich nikdy nedosahoval Gottovu popularitu.

Páčila sa vám Gottova produkcia?

Knihu o Gottovi som nepísal z hľadiska vlastného hudobného vkusu. Mám však rád jeho produkciu zo 60. rokov. Zrejme nie som sám, kto za jeho vrchol považuje obdobie okolo vzniku filmu Kdyby tisíc klarinetů v roku 1964.

Mladícka energia v čase, keď nakrúcal svoju prvú platňu, bola neuveriteľná. Gott vtedy cítil, že sa mu darí, ale titul víťaza ešte nemal vybojovaný, a tak sa oň veľmi snažil. Tento energetický mix sa mi nesmierne páčil.

Môj vkus sa už nechytá na Gotta po roku 1970. Iná vec je, že vtedy už

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Karel Gott

Rozhovory

Kultúra, Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie