Denník N

Nie krik, ale výsledok sa počíta

To bolo rečí o neúspechu, dnes však naši kritici mlčia, pretože vidia, že sme schopní nielen o reformách snívať, ale ich aj uskutočňovať.

Autor je predseda vlády Slovenskej republiky

Z času na čas, keď sa v noci vrátim z úradu vlády domov, pootvorím dvere na izbe mojich detí, pristúpim k ich posteliam, pohladím ich a chvíľku ich pozorujem, ako spia. Nevinné spiace tváre, ktoré sú, našťastie, ešte oslobodené od starostí tohto sveta. Stojac pri tých dverách premýšľam, rovnako ako každý otec, čo moje deti čaká a akú budú mať budúcnosť. Samozrejme, som predseda vlády, takže vo mne víria najmä myšlienky o tom, akú krajinu im odovzdáme, akú krajinu pre nich chceme a najmä ako z nášho Slovenska urobiť čo najlepšie miesto na život.

Každý, kto bol v politike, či už na komunálnej alebo celoštátnej úrovni, vie, že pre úspech je dôležité ľudí nadchnúť pre víziu, pomenovať konkrétny cieľ. A potom ich o tom presviedčať, vysvetľovať, ustupovať a opäť presviedčať. No hlavne sa za žiadnych okolností nevzdať. Sú chvíle, keď to je ťažká a nevďačná práca, no sú momenty, keď prichádza satisfakcia, radosť a veľká vďačnosť za to, že môžete byť súčasťou celku, ktorý vás presahuje, keď svojím dielom prispejete k tomu, aby sa krajina, ktorá je vaším domovom, posunula dopredu. Takéto pocity som cítil v utorok večer v parlamente po hlasovaní o reforme nemocníc a národných parkov.

Viem si predstaviť, že tieto slová sa môžu niektorým čitateľom javiť ako patetické a azda nepatričné. Napriek tomu si dovolím nimi nešetriť. Slovensku sa tento týždeň podarila dôležitá a veľká vec. Každý, kto bol niekedy v slovenskej nemocnici, vie, že naše zdravotníctvo akoby zastalo v čase.

Predchádzajúcim vládam chýbala odvaha robiť opatrenia a reformy, ktoré by úroveň nášho zdravotníctva posunuli na európsku úroveň. Svoju pozornosť nevenovali pacientovi, lekárom alebo zdravotným sestrám. Neinvestovali do technického rozvoja, ich pozornosť sa sústredila na zakonzervovanie systému, ktoré bolo živnou pôdou korupcie. My všetci sa pamätáme na kauzu cétečka, ktoré sa stalo symbolom snahy rozkradnúť slovenské zdravotníctvo. Nehovoriac o smutnej štatistike takzvaných odvrátiteľných úmrtí. S kvalitnejším zdravotníctvom by na Slovensku každý rok zomrelo o približne 5000 ľudí menej. Boli to konkrétne ľudské osudy otcov či matiek, bratov alebo sestier, detí a rodičov.

Poznajúc túto realitu je snaha zlepšiť naše zdravotníctvo jednou z mojich priorít. Dlhých pätnásť rokov sa veci nehýbali, vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho nemali odvahu povedať, že stačilo rozkrádania a betónovania systému. Vedel som, že ak sa chceme pohnúť dopredu, je nevyhnutný osobný vklad premiéra. Je to prirodzené, keď je potrebné presadiť historické zmeny. O to viac na Slovensku. Nie však tak, ako to robil jeden z mojich predchodcov Peter Pellegrini, rozprávaním o tom, aké harakiri by urobil, alebo fotkami plesní. Ale konkrétne, skutkami a systémovými zmenami.

Priznám sa, že ma prekvapilo, koľko klamstiev, konšpirácií a útokov sa objavilo. Vlna odporu bola veľká, pretože tí, ktorí doteraz finančne ťažili z nedokonalosti systému, vedia, že sa ich zlaté časy končia. Všetci poznáme stav našich nemocníc a napriek tomu tak dlho chýbala odvaha s tým niečo začať robiť. Nie, nejdeme rušiť nemocnice, nie, nejdeme brať ľuďom lekárov! Práve naopak, chceme v prvom kroku komplexne poznať našu sieť nemocníc, oddelení, ich vyťaženosť, ich odbornosť a efektívnosť. Je to zber dát a načítanie celého systému do posledného detailu.

Tvrdenia o rušení nemocníc sú hrubým a zbabelým politickým klamstvom, ktoré opakovane odmietam. Predpokladám však, že všetci uznáme, že nie na každom rohu možno transplantovať pečeň. To, že opustíme predstavu, že každá nemocnica má robiť všetky úkony, je vytriezvením a prijatím faktov. Všetci predsa chceme, aby nás operoval ten najskúsenejší chirurg, ktorý ročne operuje stovky pacientov, a nie niekto, kto takýto úkon robí raz za mesiac.

Ruka v ruke s reformou nemocníc pôjde aj zmena prístupu k ambulantnej starostlivosti. Posilnenie ambulancií znamená v konečnom dôsledku odľahčenie nemocníc a väčší priestor na ich rozvoj. Toto je cieľ reformy, ktorú tento týždeň schválil parlament – kvalitnejšie zdravotníctvo a spokojný pacient.

Často počúvam, že ako premiér by som mal byť hlučnejší, buchnúť do stola, prípadne hroziť demisiou. Každý, kto ma pozná, vie, že mojou pracovnou metódou nie je krik a vyhrážanie sa. Práve naopak, naučil som sa, že ten, kto má iný názor, nie je automaticky môj nepriateľ.

Opakujem, mojou prácou nie je krik ani hluk, naopak, mojou úlohou je spájať a prinášať výsledky. Pretože, ak sa chceme posunúť dopredu, musíme to robiť spoločne. Ako politici, ale najmä ako občania. Áno, priznávam, táto koalícia je komplikovaná, no pri nástupe do funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky som povedal, že chcem pomôcť posunúť našu krajinu dopredu na úroveň, ktorá prislúcha 21. storočiu. Rovnako som sľúbil, že urobím všetko pre to, aby moja vláda dovládla v riadnom volebnom období, pretože Smer ani Hlas nie sú alternatíva. Naopak, bol by to návrat späť.

Prvé dôležité kroky sú za nami. Schválená reforma nemocníc je výsledok, ktorý sa počíta. To bolo rečí o neúspechu, dnes však naši kritici mlčia, pretože vidia, že sme schopní nielen o reformách snívať, ale ich aj realizovať. Tento týždeň ukázal, že Slovensko sa chce posunúť dopredu. Pokračujme, prosím, pretože nemocnice, súdy, národné parky, školstvo, verejná správa potrebujú reformy ako soľ. Spoločne na to máme, akokoľvek ťažké to bude.

Stojac opäť večer, sledujúc svoje spiace deti, viem, že po tomto týždni je naša krajina opäť o trochu lepšie miesto pre ich budúcnosť.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Politici píšu

Reforma nemocníc

Komentáre

Teraz najčítanejšie