Svetový newsfilter: Johnson stráca kontrolu, zahanbili ho vlastní kolegovia

Dobrý deň,

Boris Johnson sa už dostal z mnohých náročných situácií, vyviedol Britániu z EÚ a premiérom ostal aj po tom, ako sa ukázalo, že na začiatku pandémie jeho vláda nezvolila najlepší postup. Teraz sa však dostal do krízy, ktorá môže skôr či neskôr ukončiť jeho premiérsku kariéru.

A nemôže za to len omikron.

Európa: Johnsonove problémy sa nekončia

Omikron priniesol do Veľkej Británie ďalšiu silnú vlnu pandémie. Rekordné počty infikovaných však ani zďaleka nie sú jediným problémom Borisa Johnsona.

Britský premiér po sérii škandálov stráca dôveru voličov aj vlastnej strany, ktorá mu to dala najavo aj pri hlasovaní v parlamente.

O čo ide: Johnsonove problémy sa začali ešte na jar, keď sa proti nemu obrátil bývalý poradca Dominic Cummings, no naplno prepukli až teraz.

Nahromadili sa viaceré kauzy, ktoré sa týkajú britského premiéra: rekonštrukcia bytu za peniaze od sponzorov strany, vianočný večierok organizovaný v čase lockdownu či škandály týkajúce sa prepojenia poslancov a lobistov.

Johnson sa dostal do takej nepríjemnej situácie, že keď počas jedného zo svojich prejavov začal hovoriť o zábavnom parku inšpirovanom rozprávkou Prasiatko Peppa, dokonca aj novinári sa ho pýtali, či je všetko v poriadku.

Pravda je taká, že z politického hľadiska Johnsonova pozícia nie je v poriadku. Zatiaľ najvýraznejšie sa to ukázalo tento týždeň, keď politik, ktorý vždy rád rebeloval voči vedeniu Konzervatívnej strany, sám zažil veľmi nepríjemnú rebéliu.

Rebélia v strane: Parlament hlasoval o sprísnení pandemických opatrení po príchode omikronu. Johnson k tomu musel pristúpiť, hoci predtým sľuboval, že sprísňovanie už nebude.

Časť konzervatívcov s tým nesúhlasí a mnohí v parlamente hlasovali proti. Bolo ich tak veľa, že ak by vládny návrh nepodporila opozícia, neprešiel by.

Johnsona to vyviedlo z miery až tak, že si pomohol očividným klamstvom. Priamo v parlamente tvrdil, že opatrenia prešli vďaka hlasom konzervatívcov.

V skutočnosti ide podľa britských novinárov o druhú najväčšiu rebéliu voči premiérovi z Konzervatívnej strany. Proti zavedeniu covid pasov v niektorých prevádzkach hlasovalo 99 poslancov Johnsonovej strany. Horšiu porážku v parlamente zažila iba pri jednom z hlasovaní o brexite Theresa Mayová.

Desiatky poslancov boli aj proti rúškam v interiéroch a povinnému očkovaniu zdravotníkov.

Čo bude ďalej: Johnsonova podpora medzi voličmi je najnižšia od jeho nástupu do funkcie, iba 24 percent. Vyše polovica ľudí si myslí, že by mal odstúpiť, a konzervatívcov v prieskumoch predbehli labouristi.

O tom, že treba debatovať o zmene lídra, už otvorene hovoria aj niektorí poslanci. Vo štvrtok navyše prišla druhá veľká prehra tohto týždňa, keď Konzervatívna strana prehrala doplňujúce voľby v okrsku, kde dominovala takmer dvesto rokov.

Liberálni demokrati, ktorí mandát získali, mu s odkazom na jeho problémy odkázali, že „párty sa skončila“.

Johnson má šťastie, že prichádzajú Vianoce, ktoré môže využiť na to, aby vymyslel taktiku, ako zotrvať v premiérskom úrade. Doterajšie skúsenosti s ním jasne ukazujú, že sa nevzdá ľahko.

Severná Amerika: Trump v januári znepokojil aj vlastnú rodinu

Od násilností vo washingtonskom Kapitole už prešiel takmer rok, no v kongrese pokračuje vyšetrovanie týchto udalostí. Tento týždeň sa ukázalo, že ľudia z blízkeho okruhu Donalda Trumpa boli z toho, čo sa dialo v Kapitole, znepokojení viac, ako doteraz priznávali.

Čo sa stalo: Špeciálna komisia, ktorá násilnosti vyšetruje, si postupne predvoláva priamych svedkov udalostí aj predstaviteľov Trumpovej vlády.

Vypovedať mal aj Mark Meadows, bývalý kongresman, ktorý bol šéfom Trumpovej kancelárie počas jeho posledných desiatich mesiacov vo funkcii.

Meadows bol priamo pri Trumpovi aj v čase útoku na Kapitol. Komisia predpokladá, že by pod prísahou mohol rozprávať o veciach, ktoré by do veľkej miery odhalili, ako Trump a jeho najbližší poradcovia rozmýšľali v čase útokov, ktoré otriasli Amerikou.

Hrozí mu trest: Meadows na výsluch neprišiel, a preto snemovňa tento týždeň hlasovala o tom, či navrhne, aby ho za to stíhali. Pohŕdanie kongresom je totiž trestný čin, za ktorý môže ísť aj do väzenia.

Napríklad Steve Bannon, ďalší bývalý spojenec Trumpa, už z rovnakého dôvodu čaká na proces. Na súde musel odovzdať svoj pas, aby neušiel do zahraničia.

Spojenci Trumpa tvrdia, že stíhanie je nezmysel a že majú právo nevypovedať. O tom, či budú stíhať Meadowsa, rozhodne ministerstvo spravodlivosti.

Čo sa ukázalo: Ešte zaujímavejšie než potenciálne stíhanie bývalého kongresmana je však to, čo ukázali jeho osobné správy, ktoré získala vyšetrovacia komisia.

Tie sú naozaj veľavravné. Trumpov verný syn Donald mladší Meadowsovi písal, že to zašlo príliš ďaleko a že jeho otec musí čo najskôr odsúdiť násilie. Rovnako reagovali moderátori z Fox News. Podľa nich takto Trump škodí svojmu vlastnému odkazu.

Násilie na Kapitole, ktoré viedlo k druhému impeachmentu Trumpa, sa naozaj stalo udalosťou, ktorá bude navždy spojená s jeho pôsobením v Bielom dome.

Meadows síce vtedy svojim kontaktom odpisoval, že súhlasí a robí všetko preto, aby Trump pomohol zastaviť násilnosti, no prezidentovo vyhlásenie prišlo neskoro. V tom čase už bol Kapitol v totálnom chaose, pri ktorom zomreli štyria ľudia.

Afrika: Očkovanie v Afrike neprebieha podľa predstáv

Vakcínová nerovnosť je jednou z hlavných tém posledných mesiacov. Diskusia o tomto probléme nabrala na intenzite po tom, čo sa po svete začal šíriť omikron, no ukazuje sa, že hoci vakcíny do Afriky prídu, často ostanú nevyužité.

O čo ide: Už takmer polovica svetovej populácie dostala dve dávky vakcíny proti covidu. Dnes vieme, že pri omikrone je nevyhnutné, aby sa k týmto ľuďom dostala aj tretia dávka, no takzvané boostery sú zatiaľ výsadou tých najbohatších štátov.

V tých najmenej rozvinutých drvivá väčšina ľudí – až 92 percent – stále nemá ani jednu dávku.

Iba 20 štátov, čo je len o čosi viac ako tretina všetkých afrických krajín, zaočkovala dvoma dávkami aspoň 10 percent obyvateľov. Nedostatok vakcín však nie je jediný problém.

Prečo meškajú: Africké štáty narazili pri očkovaní na nedostatky v logistike, nemajú dosť zdravotníkov, ktorí by mohli očkovať vo veľkom, a musia sa vyrovnávať aj s dezinformáciami a nedôverou.

Očkovanie spochybňujú aj niektorí politickí lídri, a tak bolo začiatkom decembra nevyužitých až 40 percent vakcín, ktoré dovtedy dorazili na kontinent.

Na to, aby africké štáty pokryli tempo dodávok vakcín, ktoré budú prichádzať v najbližších mesiacoch, by podľa analytikov mali očkovať štyrikrát rýchlejšie.

Čo bude ďalej: To je – vzhľadom na problémy opísané vyššie – vo väčšine štátov nereálne. Nájdeme však aj výnimky. Napríklad také Maroko už zaočkovalo 61 percent ľudí, čo je viac než na Slovensku.

Na druhej strane sú na kontinente aj štáty, kde sa toto číslo pohybuje pod jedným percentom. Uvažovať teda nad tým, že sa tam začne podávať tretia dávka, ktorá má chrániť pred omikronom, je sci-fi.

Bez konkrétnych plánov na to, ako v štátoch zabezpečiť podmienky na efektívne očkovanie, tak výzvy na viac vakcín pre Afriku môžu byť zbytočné. Problémom však je, že väčšina krajín momentálne energiu a prostriedky sústredí na to, aby si vyriešili situáciu doma.

Latinská Amerika: Priateľstvo Nikaraguy a Taiwanu sa skončilo

Nikaragua ukázala, ako vyzerá čínska diplomacia v praxi. Stredoamerický štát po dlhých rokoch prestal uznávať Taiwan a za odmenu dostal čínske vakcíny proti covidu.

O čo ide: Už sme viackrát písali o tom, ako funguje diplomatický súboj medzi Taiwanom a Čínou. Taiwan dnes oficiálne uznáva iba 14 štátov, a tak sú plnohodnotné diplomatické vzťahy s akoukoľvek krajinou pre tento ostrov veľkým úspechom.

Preto Taiwan veľmi ťažko nesie, ak sa niektorý z týchto štátov rozhodne zmeniť názor a nadviaže diplomatické vzťahy s Čínou.

Je bežné, že sa to deje v dôsledku čínskeho tlaku alebo sľubov, ktoré sú podporené obrovskými čínskymi zdrojmi.

Odchádzajú spojenci: Snaha Pekingu zbaviť Taiwan diplomatických vzťahov na tej najvyššej úrovni nabrala v posledných rokoch na intenzite. Za posledných päť rokov Taiwan prišiel o uznanie od siedmich štátov.

Viaceré z nich boli v Latinskej Amerike, kde mal Taiwan dlhodobo dobré vzťahy. Postupne sa však zmenil postoj Kostariky, Panamy, Salvádoru a Dominikánskej republiky.

Teraz sa k nim pridala Nikaragua, kde vládne autoritársky manželský pár Ortegovcov. Vzhľadom na to, že čelia sankciám a Západ ich vládu po posledných voľbách nepovažuje za legitímnu, nie je ich rozhodnutie veľmi prekvapivé.

Čo bude ďalej: Rolu určite zohralo aj to, že Nikaragua od Taiwanu nedostala sľúbenú stomiliónovú pôžičku na ekonomický rozvoj. Oficiálne z „procedurálnych dôvodov“, čo zrejme súvisí so spomínanými sankciami.

To ukazuje na dvojsečnosť taiwanského prístupu. Ostrov, ktorý sa pýši tým, že je fungujúcou demokraciou, je ochotný spolupracovať aj s nedemokratickými lídrami, aby si udržal aspoň tých zopár štátov, ktoré ho uznávajú.

Problém je, že Peking je v inej váhovej kategórii, a to zrejme dal najavo aj nikaragujskému ministrovi financií a dvom synom Ortegu, s ktorými sa stretli predstavitelia čínskej vlády.

No a odmena za uznanie na seba nenechala dlho čakať. O pár dní neskôr do Nikaraguy prišlo 200-tisíc z milióna vakcín proti covidu, ktoré vyrobila čínska firma Sinopharm.

Ázia a Oceánia: Francúzsko nestratilo svoj pacifický ostrov

Nová Kaledónia nebude nezávislá. Obyvatelia ostrova v Tichom oceáne už tretíkrát v referende odmietli osamostatnenie od Francúzska.

O čo ide: Ostrov, ktorý leží pri Austrálii, od polovice 19. storočia patrí pod Francúzsko, ktoré ho kolonizovalo.

Po 2. svetovej vojne sa stal zámorským teritóriom Francúzska, podobne ako Francúzska Guyana alebo karibský ostrov Martinik. Obyvatelia Novej Kaledónie majú francúzske občianstvo, hlasujú v prezidentských aj v europarlamentných voľbách a majú aj svojich zástupcov vo francúzskom parlamente.

Zároveň majú aj vlastnú vládu a kongres. Umožnila im to dohoda z roku 1998, ktorá stanovila aj plán na tri referendá o nezávislosti.

Tretíkrát nie: Prvé bolo pred troma rokmi, druhé vlani. V oboch referendách obyvatelia ostrova odmietli nezávislosť. Bolo to však (57 % a 53 %) tesnejšie ako minulý víkend, keď za samostatnosť hlasovali iba štyri percentá ľudí.

Tretie referendum totiž ovplyvnil bojkot stúpencov samostatnosti. Zatiaľ čo pri predchádzajúcich hlasovaniach sa účasť pohybovala okolo 80 percent, teraz prišla menej ako polovica voličov.

Argumentom pre bojkot bol covid, ktorý bránil v tom, aby prebehla skutočná predvolebná kampaň. Zástancovia nezávislosti preto chceli referendum odložiť. Nepodarilo sa im to.

Čo bude ďalej: Ako povedal Emmanuel Macron, Nová Kaledónia zostane francúzska. Pre Macrona je to pred aprílovými prezidentskými voľbami malé víťazstvo. Na škodu nie je ani to, že na ostrove je 10 percent svetových zásob niklu.

Neúspešné referendum však neznamená koniec všetkých starostí pre francúzsku vládu. Teraz sa začína 18-mesačné prechodné obdobie, počas ktorého by sa s predstaviteľmi ostrova mala dohodnúť na budúcom usporiadaní vzájomných vzťahov.

To nemusí byť úplne jednoduché, lebo prvé dve referendá ukázali, že 270-tisíc obyvateľov ostrova je v tejto otázke rozdelených približne na polovicu. A tí, ktorí chcú nezávislosť, výsledky tretieho referenda odmietajú.

Meno týždňa: Keechant Sewellová

Polícii v New Yorku bude prvýkrát v histórii šéfovať žena. Nový primátor mesta Eric Adams tak naplnil svoj predvolebný sľub.

Sewellová pôsobí v polícii vyše 20 rokov, naposledy velila detektívom v okrsku na Long Islande. Newyorská polícia je najväčšia v Spojených štátoch.

Foto týždňa

Spojené štáty minulý piatok večer zasiahla séria silných tornád. V šiestich štátoch ich napočítali viac ako 50. Najhoršie je na tom Kentucky, kde tornáda zničili celé mestá.

Viac čítajte tu.