Denník N

Príbeh zo západnej strany

Foto - 20th Century Fox
Foto – 20th Century Fox

Napriek tomu, že mám pocit, že pôvodná verzia West Side Story je lepšia, v kine som bol takmer po celý čas dojatý.

Je to už takmer 50 rokov. V Košiciach na Terase bolo kino, ktoré premietalo 70-milimetrové filmy. Širokouhlé. Nejakým zázrakom sa v ňom uprostred najtuhšej normalizácie objavil zázračný americký film. Bolo to v období, keď som po rokoch klasického školenia začal objavovať džez a muzikály (Štátne divadlo v Košiciach hralo okrem Čardášky aj My Fair Lady!). West Side Story prišlo na týždeň do Košíc. Kompletné. So spevom, s piesňami, ktoré pretrvajú dlhšie ako slávne operné árie, s choreografiou Jerome Robbinsa, s perfektným tancom z Broadwaya, s inštrumentáciou Sida Ramina, ktorý písal hudbu k pozeraniu sa na dievčatá, so spevom, ktorý bol úplne iný ako operný, a s ulicami New Yorku.

Je to už dávno, takže sa presne nepamätám, či som za ten týždeň film videl šesťkrát alebo len päť. Viem len, že som sa každý deň po škole odviezol šestkou na Terasu a minul na lístky všetky peniaze, ktoré som mal na tresku s rožkami, obedy na pošte a vlak do Humenného. Odvtedy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmy

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie