Denník N

Havel zomrel pred desiatimi rokmi, naši politici sa zamýšľajú, čo znamenal pre Slovensko (anketa)

S Alexandrom Dubčekom v júni 1990 v Bratislave. Foto - TASR
S Alexandrom Dubčekom v júni 1990 v Bratislave. Foto – TASR

V sobotu uplynie desať rokov od úmrtia Václava Havla. V Česku si okrúhle výročie pripomínajú množstvom textov, podujatí, televíznych reportáží a dokumentov. Na Slovensku sa o Havlovi, ktorý bol dramatikom, spisovateľom, po roku 1968 disidentom aj väzňom komunistického režimu, hovorí a píše o poznanie menej napriek tomu, že sa v novembri 1989 stal symbolom Nežnej revolúcie, následne prezidentom Československa (1990 – 1992) a potom aj Českej republiky.

Spýtali sme sa preto politikov a známych osobností na Slovensku, ako na Havla spomínajú. Pre niektorých je živou históriou, s ktorou mali osobnú skúsenosť (Ján Budaj, Magda Vášáryová, Milan Kňažko, Martin Bútora či František Mikloško), pre mladších politikov je osobnosťou, s ktorou sa už zoznamovali skôr spätne čítaním jeho prác a biografií o ňom. „Pamätám si ho matne, všetko čo o ňom viem, mám z kníh, internetu a napočúvané od starších. Napriek tomu má pre mňa sloboda, ktorú žijem ja a moji rovesníci, veľmi zreteľne Havlovu tvár,“ píše napríklad poslankyňa za SaS Vladimíra Marcinková.

Čo Václav Havel znamenal pre Slovensko a čo pre vás?

Zuzana Čaputová, prezidentka

Životný príbeh Václava Havla ukazuje, že ideály do politiky patria.

Na Václava Havla spomíname ako na človeka neoddeliteľne spojeného s hviezdnymi chvíľami našej nedávnej histórie. Slobode, ktorá sa rodila v novembrových dňoch, predchádzali roky zápasu o ľudskú dôstojnosť, nemilosrdne potláčanú totalitným režimom. Václav Havel sa podieľal na všetkých troch líniách posledných piatich desaťročí: ako disident a politický väzeň, ako výrazná a nezabudnuteľná tvár Novembra i ako prvý ponovembrový prezident, ktorý bývalým sovietskym satelitom pomáhal začleniť sa do západného demokratického sveta.

Životný príbeh Václava Havla ukazuje, že ideály do politiky patria. Bez nich ostanú len čiastkové záujmy, ktoré majú krátkodobú trvácnosť. Bol presvedčený, že bez „všestranné kultivace mravního řádu, který jediný může být zdrojem respektu k pravidlům lidského soužití, a tím i tmelem našeho občanského společenství, nemáme šanci na klid, stabilitu, spokojenost a prosperitu“. Aj preto odkaz Václava Havla nemá iba podobu akéhosi pomníka, ku ktorému pri výročiach kladieme vence. Naopak, núti nás v každej chvíli klásť si otázku, v akej miere tento ideál demokracie napĺňame.

Eduard Heger, predseda vlády, OĽaNO

Václav Havel bol veľká osobnosť protikomunistického hnutia vo východnej Európe a po páde

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Československo

História

Slovensko

Teraz najčítanejšie