Na začiatku bola podvýživa detí a drahé jablká z dovozu. Ako pomôcť farmárom v Tanzánii
V rámci nášho adventného seriálu predstavujeme ďalšiu organizáciu, ktorej môžete pomôcť. Je ňou Savio, ktorá učí Tanzánčanov, ako pestovať jablone. #2 dni do Vianoc
Hoci podľa údajov Svetovej banky Tanzánia v júli 2020 postúpila z nízkopríjmovej krajiny do skupiny krajín s nižším stredným príjmom, v skutočnosti sa jej obyvatelia oveľa lepšie nemajú.
Približne polovica z obyvateľov žije pod hranicou chudoby. To platilo aj pred pandémiou covidu, ktorá situáciu ešte zhoršila.
Ak rodina nemá dostatočný príjem, zväčša sa to odrazí na vzdelaní detí. „Základné vzdelanie v Tanzánii už síce je zadarmo, stále však treba platiť náklady, ako dopravu do školy, školské pomôcky, stravu,“ vymenúva Adriana Mahdalová z občianskeho združenia Savio, ktoré našlo zaujímavý spôsob, ako rodinám pomôcť zvýšiť svoje príjmy, a tým činom im nepriamo dalo možnosť poslať deti do školy.
Učia farmárov pestovať jablone, ktoré sú ako stromy v Tanzánii netradičné. Dovážané jablká sú pritom v krajine obľúbené.
„Do projektu je zapojená 61-ročná pani Ana Godrey Yesaya, ktorá má štyri vnúčatá a ktorej vízia bola zasadiť jednu jabloň pre každé vnúča, pričom z príjmov chce sponzorovať ich vzdelanie,“ hovorí Mahdalová.
Krajina farmárov
Takmer 70 percent Tanzánijčanov žije v rurálnych oblastiach a takmer všetci z nich sa vo väčšej alebo menšej miere venujú poľnohospodárstvu. Podľa Mahdalovej je priemerný príjem farmára v Tanzánii 140 eur mesačne. Častokrát z toho žije päťčlenná rodina. „Líši sa to však v závislosti od regiónu a aj podľa toho, aké plodiny a v akom množstve pestujú,“ dodáva.
Savio svoj projekt s názvom „Podpora samostatne zárobkovej činnosti v poľnohospodárstve cez budovanie praktických zručností“ rozbehlo v dvoch oblastiach.
Región Iringa je južne od hlavného mesta Dodoma. Ešte južnejšie od neho, lemujúc jazero, ktoré vytvára prirodzenú hranicu s Malawi, je región Njombe. „To sú tie regióny, kde farmári zarábajú menej,“ hovorí Mahdalová.
Každý farmár v Iringe a Njombe pestuje podľa Mahdalovej minimálne kukuricu. Je to najrozšírenejšia plodina. „Problémom je, že cena týchto plodín, ktorých býva prebytok, v čase úrody klesá a farmári z nej majú veľmi nízke príjmy.“
Zato cena jabĺk je stabilná a pomerne vysoká, čo farmárom a ich rodinám výrazne zlepší životné podmienky.
Začalo sa to na trhu
Príbeh jablkových fariem v Tanzánii sa začal na trhu v meste Dar es Salaam. Žila tam Slovenska Hana Gajdošová s manželom a všimli si, že sa tam veľmi predávajú jablká, avšak neboli kvalitné a dovážali sa z Juhoafrickej republiky.
Druhá vec, ktorú si všimli, bola podvýživa detí. „V regióne Iringa trpí podvýživou až 50 percent detí vo veku do piatich rokov,“ upresňuje Mahdalová. Preto chcela pôvodne v Tanzánii vyrábať jablkovú detskú výživu. „O ten produkt tam však nie je záujem, zatiaľ čo o jablká áno,“ dodala.
Ideálne podmienky našli v regióne Iringa. Leží vo vysokej nadmorskej výške a teploty sa tam podľa Mahdalovej celoročne pohybujú od desať do 25 stupňov Celzia. Založili prvý komerčný sad Tamu Tamu Tanzánia, a keď dostali nápad zapojiť do projektu miestnych farmárov, aby im pomohli zlepšiť ich situáciu, oslovili združenie Savio.
„Tam sme do toho vstúpili my s našou expertízou a skúsenosťami s projektmi rozvojovej spolupráce,“ hovorí Mahdalová.
„Najprv sme vysadili jablone v škole saleziánov don Bosca pri ich sade, nejakých štyristo stromov, a potom sme začali pripravovať projekt, ktorým sme chceli podporiť najmä malých farmárov, ktorí majú nízke príjmy zo svojej činnosti.“
Jablone v Tanzánii?
Jablone nie sú v Tanzánii vôbec rozšírené, preto Savio začalo s projektom školení pre farmárov, ako sa o ne starať. „Tanzánia má tropické podnebie, takže tam nemôžete nechať jabloň len tak rásť ako u nás, kde nevyžaduje takmer nič okrem nejakých postrekov,“ hovorí Mahdalová.
„Ak by ste ju nechali ako samorast v Tanzánii, tak vyrastie do vertikálneho tvaru a celú svoju energiu venuje tomu, aby sa čo najlepšie ukryla pred slnkom, a to tak, že by tlačila vetvy k sebe smerom nahor. Nemá potom už silu plodiť jablká,“ vysvetlila s tým, že farmárov učia, „ako vetvy zaťažovať kamienkami, aby koruna stromu bola pekná, okrúhla“.
Jablone sa už v Tanzánii objavili skôr. V druhej polovici 20. storočia ich tam vysadili nemeckí misionári, ale podľa Mahdalovej chýbala osveta, ako sa o ne starať. Takéto jablone mali v záhrade aj dve sestry Atunogie a Tumepewa, ich jablká však boli malé a nepekné.
„Aj takýchto farmárov učíme, ako sa o svoje stromy správne starať, aby dokázali maximalizovať svoje príjmy z pestovania jabloní a aby stromy mali krásne veľké plody,“ hovorí Mahdalová s tým, že sestrám Atunogie a Tumepewe sa podarilo svoju úrodu skvalitniť.
Skúsenosti majú
Väčšina farmárov zapojených do projektu už má skúsenosti s pestovaním plodín, minimálne kukurice, keďže projekt prebieha v oblastiach, v ktorých sa väčšina ľudí živí poľnohospodárstvom.
„V posledných rokoch sú tam rozšírené aj avokáda,“ hovorí Mahdalová. Jablká sú však pre nich ideálnymi plodinami.
Keď sa naučia základnú starostlivosť, jablone už veľa nepotrebujú. „Nevyžadujú veľké investície a nie sú náročné na starostlivosť ani časovo,“ vysvetľuje. Okrem toho sú ich ceny počas roka stabilné a farmári dokážu predvídať, koľko zarobia.
„Naučíme ich vyrábať si postreky z čili, mydla a cesnaku, a to je jediná vec, ktorú potrebujú stromom pravidelne dávať,“ hovorí Mahdalová.
Dobrý príjem
Cieľom projektu bolo vyškoliť 700 farmárov. Začali s tým minulý rok a ukončiť by projekt mali v auguste 2022. Už teraz majú vyškolených 500 farmárov, preto Mahdalová verí, že pôvodne stanovený cieľ prekročia. „Je tam veľký záujem,“ dodala.
Vyškolili aj 80 poľnohospodárskych agentov, ktorí sú platení štátom a chodia po farmách radiť farmárom v otázkach pestovania. Pozícia v Tanzánii existovala už predtým, ale vďaka novému školeniu môžu šíriť povedomie o jablkách.
„Keď farmári absolvujú školenie, potom vysádzame stromy v ich záhradách,“ pokračuje Mahdalová. „Niektorí ich chcú viac, niektorí menej. Máme aj takých, ktorí chcú sto stromov.“
Doteraz vysadili 5900 jabloní a projekt pokračuje, pretože sa začala sezóna vhodná na výsadbu.
Prvé jablká strom začne plodiť na druhý rok od vysadenia. „Každý rok od druhého roka po zasadení sa zvyšuje plodnosť jabloní a v siedmom roku môžu z jednej jablone mať až sto kíl jabĺk,“ upresňuje.
Pre lepšiu budúcnosť
Farmár Shukran už úrodu mal. Tento rok predal sto kíl jabĺk, za čo zarobil okolo sto eur. „To je preňho veľký príjem,“ hovorí Mahdalová s tým, že čím viac stromov farmár zasadí, tým viac môže zlepšiť svoj životný štandard.
Jedno jablko farmár predá približne za 500 tanzánijských šilingov, čo je asi 20 centov. Vychádza to približne euro za kilo jabĺk.
„Farmári majú možnosť predávať jablká na trhu v blízkosti svojich dedín. Ak majú problém ich predať, môžu ich odpredať nám a my ich posúvame ďalej, buď do zelovocov, najmä v Dodome a Arushi, alebo do firiem, ktoré vyrábajú džúsy, alebo končia vo fabrike na sušené ovocie,“ dodáva Mahdalová.
Zárobky z pestovania jabĺk zlepšujú život rodiny a deti možno aj vďaka nim budú jesť nutrične hodnotnejšiu stravu a možno budú môcť chodiť do školy. Aj vy im v tom môžete pomôcť. Darovať finančný príspevok môžete cez stránku Savio alebo zaslaním priamo na účet:
IBAN: SK5511000000002626853119
Variabilný symbol: 2111036034
Savio je občianske združenie, ktoré saleziánskym štýlom vytvára priestor pre solidaritu s chudobnými a skvalitňuje život mladých v menej rozvinutých krajinách. Prostredníctvom projektov, zbierok a práce dobrovoľníkov pomáha ľuďom v neľahkej životnej situácii.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
