Kritizovať svoje mesto na Facebooku je ľahké, architekti v Lučenci ukazujú, ako ho zmeniť
Architekti zo združenia Young Folks organizujú susedské stretnutia a brigády, v rámci ktorých s obyvateľmi menia dvory pred ich bytovkami. Vysvetľujú im aj to, ako fungujú zmeny vo verejnom priestore a ako sa aj oni môžu stať aktívnymi občanmi.
,,Mestá majú schopnosť ponúknuť niečo každému, ale len vtedy, ak všetci pomohli k ich stvoreniu,“ napísala teoretička urbanizmu Jane Jacobsová v knihe Smrť a život amerických veľkomiest. Kniha v čase svojho vzniku v roku 1961 zožala veľký úspech, jej vplyv však cítiť dodnes.
Vidieť to aj v myslení architekta a urbanistu Ivana Siláčiho a architektky Denisy Mrvovej, ktorí už niekoľko rokov v spolupráci s miestnymi pretvárajú verejný priestor v Lučenci. „Verejný priestor sa netýka len dopravy a funkčných prevádzkových vzťahov. Je najmä o sociálnych väzbách. Keď si ho totiž niekto neosvojí, funkčnosť mu nezabezpečíte. Je to vyslovene o ľudskej zložke v ňom,“ hovorí Denisa Mrvová.
Treba si to najprv vyskúšať
Denisa Mrvová aj Ivan Siláči sa k textom Jane Jacobsovej dostali ešte počas školy. Obaja absolvovali Fakultu architektúry a dizajnu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave – Ivan v roku 2015, Denisa vlani – a známa americko-kanadská urbanistka ich ovplyvnila najmä v tom, že sa na verejný priestor začali pozerať z hľadiska potrieb obyvateľov.
„Veľmi nás inšpirovala. Asi aj preto nás nikdy nezaujímalo filozofovanie nad verejným priestorom, ale skôr jeho sociálny rozmer,“ vraví Ivan Siláči. „U nás sa urbanizmus stále učí najmä ako technická veda, na rozdiel od západných či pobaltských krajín, kde sa učí ako sociálna veda. A ono to
