Nemecko má pred sebou nové východné otázky

Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite

Letuška Lufthansy v lietadle z Londýna do Mníchova mi podala maličkú, v žltom alobale zabalenú tabuľku čokolády. Keď videla, že sa predieram dlhým nemeckým dokumentom, dala mi ešte jednu so zvolaním: „Sie sind so fleißig!“ („Ste taký usilovný!“) Vysvetlil som jej, že je to 177-stranová koaličná zmluva medzi tromi stranami tvoriacimi novú nemeckú vládu. Keď to počula, nadšene ma zasypala teraz už celou hrsťou miniatúrnych čokoládových tyčiniek, po ktorých nasledovala ďalšia hrsť. Väčšinu z nich som ponúkol susedovi, ktorý má malé deti, no pár som strčil do vrecka. O niekoľko dní som jednu ponúkol kľúčovému ministrovi „semaforovej“ vlády sociálnych demokratov, zelených a slobodných demokratov, ktorá v stredu v Berlíne formálne prevzala úrad. Prijal ju s primeranou vážnosťou.

Trochu čokolády tu naozaj treba. Vzhľadom na to, aké ťažké je dosiahnuť spoločnú reč medzi tromi rôznymi stranami, je koaličná dohoda pozoruhodne súvislá, dôkladná a ambiciózna. Niektoré jej časti sú dokonca dobre napísané, niekde počuť ozvenu inšpiratívnej rétoriky veľkého západonemeckého kancelára a predstaviteľa Ostpolitik Willyho Brandta. Ako sa na demokraciu, ktorá je v súčasnosti uznávanejšia ako tá americká, patrí, zmluva navrhuje zmes kontinuity a zmeny.

Domáci problém

Napriek tomu vláda na čele s kancelárom Olafom Scholzom čelí obrovským výzvam už od prvého dňa. Ako tak často v nemeckej histórii, mnohé z nich ležia na východe. Pre Nemcov sú to ich nové východné otázky.

Prvá z nich v skutočnosti leží v rámci vlastných nemeckých hraníc, presnejšie v bývalom východnom Nemecku. V septembrových spolkových voľbách získala zhruba štvrtinu odovzdaných hlasov v Sasku a Durínsku krajne pravicová, xenofóbna Alternatíva pre Nemecko (AfD). Práve tento týždeň sa v Sasku konala demonštrácia typu flash mob proti povinnému očkovaniu, ktorú údajne zorganizovali krajne pravicoví aktivisti. Tunajšia sociálna psychológia má viac spoločného so sociálnou psychológiou v iných častiach postkomunistickej strednej Európy, napríklad v Poľsku či v Maďarsku, než napríklad v Hamburgu alebo Stuttgarte. Preto tu má osobitný význam Scholzov program „rešpektu“ voči tým, ktorí sa cítia ignorovaní alebo nerešpektovaní.

Čo so susedmi?

Druhá nová východná otázka Nemecka sa týka erózie demokracie a právneho štátu v Poľsku a Maďarsku. Ekonomické angažmán Nemecka v týchto krajinách je obrovské. Za vlády kancelárky Angely Merkelovej bol Berlín do značnej miery zodpovedný za príliš mäkký postoj EÚ voči tamojším populistickým lídrom. Nová koaličná dohoda je veľmi silná, pokiaľ ide o potrebu väčšej európskej jednoty a rešpektovania právneho štátu. Bude sa nová vláda touto dohodou riadiť a stane sa rozhodným zástancom celoúniových krokov, ktorých cieľom bude obnova demokracie v Maďarsku a právneho štátu v Poľsku?

Zase tá Ukrajina!

Tretia a štvrtá východná otázka sú neoddeliteľne prepojené. Týkajú sa krajín medzi EÚ a Ruskom, teda Ukrajiny a Bieloruska, a aj samotného Ruska. Rovnováha medzi vzťahmi s Ruskom a ostatnými krajinami strednej a východnej Európy je jedným z najstarších rébusov nemeckej východnej politiky. Za posledných tristo rokov sme videli všetky možné varianty vrátane toho najextrémnejšieho. Bolo ním brutálne a totálne rozdelenie Poľska medzi hitlerovské Nemecko a Stalinov Sovietsky zväz na základe tajnej dohody na jeseň 1939. Staré obavy sa v mysliach obyvateľov východnej Európy prebúdzajú až príliš ľahko. Mnohí napríklad pokladajú plynovod Nord Stream 2, ktorý spája Rusko priamo s Nemeckom, za ďalší príklad toho, že Berlín uprednostňuje svoj vzťah s Moskvou pred záujmami krajín medzi nimi.

V tomto smere je koaličná zmluva pozoruhodná. Vzťahy s Ukrajinou a Bieloruskom stavia hneď za vzťahy s USA a Veľkou Britániou, no pred tie s Ruskom. Podporuje požiadavku bieloruskej opozície na nové voľby a vyhlasuje, že „ruská intervencia v prospech [bieloruského prezidenta Alexandra] Lukašenka je neprijateľná“. Zaväzuje vládu podporovať obnovenie „úplnej územnej celistvosti a suverenity“ Ukrajiny a vyzýva na ukončenie akýchkoľvek ďalších pokusov o destabilizáciu tejto krajiny.

Lenže ešte skôr, ako zaschne atrament na zmluve, podrobí tieto pekné slová skúške Vladimir Putin. Ten práve zhromažďuje veľkú vojenskú silu na východnej hranici Ukrajiny a požaduje rešpektovanie svojej „červenej línie“, podľa ktorej by Ukrajina nemala vstúpiť do NATO ani byť vojensky zásobovaná či podporovaná členmi NATO. Americká rozviedka tvrdí, že to vyzerá ako vážna príprava na inváziu. Najmenej jeden účastník výročného októbrového valdajského stretnutia s Putinom sa vrátil s dojmom, že ruská hrozba je skutočná. Nemeckí spravodajcovia si zrejme myslia, že stále ide len o rinčanie zbraňami. V každom prípade je však potrebné dôveryhodné odstrašovanie.

Americký prezident Joe Biden sa sústreďuje na hospodárske opatrenia a Nemecko je kľúčovým hráčom v rámci európskeho a západného orchestra. Je kancelár Scholz pripravený aspoň v súkromí jasne povedať ruskému lídrovi, že ak by Rusko znova napadlo Ukrajinu, plynovod Nord Stream 2 by sa stal najväčším bielym slonom na svete? To by síce rozrušilo Scholzovho bývalého straníckeho šéfa Gerharda Schrödera, ktorý je – aká hanba! – šéfom nového plynovodu, ale bol by to silný signál oddanosti novej vlády demokracii, Európe a Západu.

Pekinská dilema

Rusko-ukrajinská otázka je najnaliehavejšia, ale piata východná otázka Nemecka – týkajúca sa Číny – je najvýznamnejšou z dlhodobého pohľadu. Nazvime to bárs aj ďalekovýchodnou otázkou. Jazyk, akým sa v koaličnej zmluve píše o Číne, je opäť dosť markantný. Prijíma trojčlenný vzorec EÚ „partnerstvo, hospodárska súťaž a systémové súperenie“, pričom sa spomína aj porušovanie ľudských práv v Sin-ťiangu, zničenie princípu „jedna krajina, dva systémy“ v Hongkongu a potreba transatlantickej koordinácie čínskej politiky. Zmluva trvá na tom, že akákoľvek zmena statusu quo v Taiwanskom prielive sa môže uskutočniť len mierovou cestou a po vzájomnej dohode.

V tejto chvíli Čína blokuje všetok dovoz z Litvy, aby malý pobaltský členský štát EÚ potrestala za to, že umožnil otvorenie taiwanského zastupiteľského úradu vo Vilniuse. Peking dokonca tlačí na nadnárodné spoločnosti, aby sa vzdali svojich litovských dodávateľov. EÚ má byť jednotným obchodným blokom, ktorý hovorí jedným hlasom. Európska komisia navrhuje silný balík opatrení práve proti takémuto šikanovaniu. Je Nemecko pripravené podporiť ráznu odpoveď EÚ na pokus Pekingu rozdeliť Úniu a aj ju ovládnuť alebo sa príliš bojí poškodenia vlastného hospodárskeho vzťahu s Čínou?

Pri riešení týchto východných otázok bude nová nemecká vláda čeliť dvom veľkým domácim prekážkam: nemeckému biznisu, ktorý chce na všetkých týchto miestach – najmä však v Číne – väčšinou len zarábať peniaze, ale aj nemeckej verejnej mienke, ktorej veľká časť si jednoducho ešte neuvedomila, akým hrozivým sa svet stal, najmä ten na východe. Našťastie je nad nimi aspoň porozumenie nemeckých intelektuálov a časti politikov. Ak sa v každej zmienenej téme podarí novým nemeckým lídrom nájsť správnu rovnováhu, potom by za odmenu nemala prísť len jedna čokoládová tyčinka od leteckej spoločnosti, ale jedna veľká škatuľa tých najlepších belgických čokolád.