Denník N

Čo treba urobiť pre zmiernenie rusko-ukrajinskej krízy

Na archívnej snímke z 2. novembra 2019 ukrajinský vojak vychádza zo zákopu na frontovej línii v Zolote, v regióne Luhanska na východe Ukrajiny. Foto – TASR/AP
Na archívnej snímke z 2. novembra 2019 ukrajinský vojak vychádza zo zákopu na frontovej línii v Zolote, v regióne Luhanska na východe Ukrajiny. Foto – TASR/AP

Putin by urobil dobre, keby sa predtým, ako rozhodne o budúcnosti, poučil zo sovietskej minulosti.

Autor je predsedom americkej Rady pre zahraničné vzťahy

Rusko v posledných mesiacoch rozmiestnilo pozdĺž svojej hranice s Ukrajinou veľkú a schopnú vojenskú silu. To, čo nevieme, je, prečo sa tak deje (schopnosti sa vždy merajú ľahšie ako zámery), ale dokonca ani to, či sa ruský prezident Vladimir Putin rozhodol pre ďalší postup. Doteraz si totiž vytváral len možnosti, žiadne výsledky sme ešte nevideli.

Ako za Saddáma

Na myseľ mi prichádza júl 1990, keď iný autokrat – Saddám Husajn – rozmiestnil početné vojenské sily na juhu Iraku pozdĺž hranice svojho štátu s Kuvajtom. Vtedy, ako aj teraz, boli zámery nejasné, ale nerovnováha síl bola zjavná. Arabskí lídri hovorili vtedajšiemu americkému prezidentovi Georgeovi Bushovi, aby nereagoval prehnane, pretože boli presvedčení, že ide o trik, ktorý má prinútiť Kuvajt podniknúť kroky na zvýšenie ceny ropy, čo by pomohlo Iraku zotaviť sa a znovu sa vyzbrojiť po dlhej vojne s Iránom.

Začiatkom augusta sa však to, čo podľa mnohých vyzeralo ako politické divadlo, stalo až príliš skutočným. Invázia viedla k dobytiu susednej krajiny a na vytlačenie irackých síl z Kuvajtu a obnovenie jeho suverenity bola potrebná masívna medzinárodná koalícia vedená Spojenými štátmi.

Mohli by sme dnes byť svedkami podobnej dynamiky na rusko-ukrajinskej hranici?

Žiadna voľná ruka

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena reagovala na hromadenie ruských jednotiek zmesou hrozieb a ponúk. Cieľom je presvedčiť Rusko, aby nezačalo s inváziou, tým, že sa mu dá jasne najavo, že cena prípadnej invázie by prevážila akékoľvek výhody a že niektoré ruské obavy by sa v prípade, ak by ustúpilo, dali aspoň čiastočne vyriešiť. Nazvite to trebárs odstrašovaním skombinovaným s diplomaciou.

Niektorí pozorovatelia kritizovali reakciu USA ako príliš slabú. Geografia a vojenská rovnováha však priamu obranu Ukrajiny takmer znemožňujú. Biden mal pravdu, keď zmietol priamu americkú vojenskú intervenciu zo stola. Nekonanie na základe takejto hrozby by len posilnilo rastúce pochybnosti o spoľahlivosti Ameriky.

Lenže Biden má pravdu aj v tom, že sa proti Rusku postavil.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Joe Biden

Vladimir Putin

Komentáre

Teraz najčítanejšie