Filozof Tvrdý: V niektorých prípadoch je útok na osobu prijateľná argumentačná stratégia
„Vedieť, čo si myslia druhí ľudia, s ktorými nesúhlasíme, je strašne dôležité. Musíme ich pochopiť, ak ich chceme presvedčiť, že nemajú pravdu,“ vraví český filozof Filip Tvrdý.
Povedať „neviem“ je cnosť, vraví v rozhovore filozof Filip Tvrdý, ktorý sa už desať rokov zaoberá teóriou argumentácie.
Denník N sa s ním zhováral o kritickom myslení, o argumentačných fauloch a o argumentačnom mapovaní.
Testovanie PISA ukazuje, že slovenskí žiaci zaostávajú v čitateľskej gramotnosti – nevedia rozlišovať medzi faktmi a názormi, nevedia pochopiť prečítaný text a s obsahom ďalej pracovať. Filozof to vysvetľuje aj tým, že iba zlomok žiakov chápe, „ako funguje veda“.
Výsledkom je aj to, že „málokto chápe, aký je rozdiel medzi tým, keď na verejnosti vystúpi zubár a povie svoj názor na pandémiu, alebo keď vystúpi skutočný expert, ktorý publikuje v prestížnych recenzovaných žurnáloch. To, že má niekto titul pred menom, ešte neznamená, že je v danej oblasti expert.“
Ľuďom s bizarnými presvedčeniami (plochozemci a iní) sociálne siete umožnili, že už nie sú na okraji, lebo si na nich našli spojencov s rovnakými názormi. Hoci sa na sociálnych sieťach šíri mnoho neoverených a nepravdivých správ, Tvrdý je „opatrným optimistom“ a myslí si, že sa s nimi časom naučíme pracovať, lebo sa rozdelia na dôveryhodné a nedôveryhodné.
„Informačnú explóziu sme v minulosti zažili už niekoľkokrát. Podľa mňa je najlepším príkladom informačná explózia, ku ktorej došlo v západnej Európe po vynáleze kníhtlače v 15. storočí. Knižný trh zaplavili pamflety a rôzne na cti utŕhačské texty alebo texty, ktoré by sme dnes označili za konšpiračné a pseudovedecké. Šírili sa nepodložené a nevedecké recepty, ako zaobchádzať s nákazou moru. Ale ľudstvo sa s tou informačnou explóziou dokázalo vyrovnať.“
V rozhovore sa dočítate aj:
- prečo má Tvrdý z výučby teórie kritického myslenia rozpačité pocity;
- prečo si filozof myslí, že z kritického myslenia sa stalo zaklínadlo a z argumentačných faulov mantra, „ktorú používajú oba tábory na vzájomné osočovanie“;
- ako odlíšiť dôveryhodné zdroje od nespoľahlivých.
S akými chybnými argumentmi o pandémii ste sa stretli a aké fauly ste si v nich všimli?
S argumentačnými faulmi mám problém. Nie som si istý tým, či fauly možno ľahko klasifikovať do typov a či znalosti o nich uľahčujú orientáciu v diskusii.
Navyše s ostatnými kolegami si myslím, že nie každá argumentačná stratégia, ktorá sa označuje ako faul, musí byť faulom v každom kontexte. Nemôžeme povedať, že ad hominem (útok na osobu – pozn. red.) je za každých okolností úplne zlý. V niektorých kontextoch je to naozaj argumentačný faul, ale v iných ho považujem za prijateľnú argumentačnú stratégiu.
Kedy je to prijateľné?
Veľa sa píše o tom, že je prijateľné používať argumentum ad hominem v morálnom diskurze, ak upozorňujeme na pokrytectvo nejakého človeka.