Najväčší predsudok o tanečniciach? Nikto nečaká, že môžeme byť vzdelané, hovorí tanečnica Ema Nohálová
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Od tanečnice sa automaticky očakáva, že je pekná, má dobrú postavu a je pomerne jednoduchá, vraví profesionálna tanečnica spoločenských tancov Ema Nohálová. „Všetci tanečníci a tanečnice sú v našom prostredí považovaní za ľudí, ktorí tancujú, pretože nič iné nevedia,“ priznáva v rozhovore.
Tancom sa podľa nej dá veľmi dobre uživiť, no nie na Slovensku. Aj preto posledné roky strávila na Taiwane a najbližšie sa chystá pracovne do Spojených štátov.
Žena v tanci býva často prezentovaná ako sexuálny objekt, či už vďaka vyzývavým kostýmom, napríklad v latinsko-amerických tancoch, ale aj vďaka krátkym sukniam v súčasnom slovenskom folklóre. Ako sa v takejto polohe ako žena cítite vy?
Osobne nie som zástankyňou takéhoto štýlu obliekania na parkete, no zároveň musím povedať, že som sa v tejto súvislosti nestretla so situáciou, v ktorej by som sa cítila nekomfortne. Nemyslím si, že by tanečnica preto, ako je oblečená, bola nejakým neosobným objektom, na ktorý sa muži sústreďujú.
Ako profesionálni tanečníci sme umelci, predvádzame sa. S pozornosťou ľudí počítame. Rátame s tým, že môžu prísť aj verbálne narážky. Ja osobne som sa naučila prijať, keď som s takým správaním v pohode, aj povedať, keď už nie som.
Dodala by som však aj to, že v dnešnej dobe sú to práve dievčatá, ktoré sa na parkete vyzliekajú čoraz viac. Ja som v tomto smere pomerne konzervatívna a tanečné kostýmy, ktoré sama navrhujem, sa snažím robiť tak, aby to, čo niekde odhaľujú, inde zahaľovali.
Akým predsudkom tanečnica čelí?
V prvom rade platí, že u nás na Slovensku sa od tanečnice neočakáva, že je vzdelaná. Automatický predpoklad je, že tanečnica je jednoduchá žena a že jediné, čo vie, je tancovať. Tomuto čelím na Slovensku bežne – tanečnica tu automaticky musí dobre vyzerať, musí mať dobrú postavu a musí byť jednoduchá.
Všetci tanečníci a tanečnice sú v našom prostredí považovaní za ľudí, ktorí tancujú, „pretože nič iné nevedia.“ Ľudia nás neberú tak seriózne, ako by som si priala.
V spoločenskom tanci na profesionálnej úrovni tanečné páry často pôsobia mimoriadne harmonicky, evokujú dokonalý súlad muža a ženy. Dá sa vyhrávať súťaže aj s niekým, kto síce výborne tancuje, ale osobne si nerozumiete?
