Pripomína našu krehkosť i silu. Umelkyňa Denisa Lehocká vystihuje dôležitosť vzťahov
Prostredníctvom kresieb, objektov a sôch vytvára umelkyňa Denisa Lehocká priestorové koláže, ktoré neraz pripomínajú ľudskú zraniteľnosť. Jej kresbami sme ilustrovali pondelkové vydanie novín.
Svojim dielam nedáva názvy. A nerada ich význam priveľmi vysvetľuje. Má totiž pocit, že by to bolo, ako vysvetľovať vtip, na ktorom by sa už potom nikto nezasmial.
„Buď to tam je, alebo to tam nie je. Môžem sa akokoľvek pripraviť a mať jasnú predstavu, aký bude výsledok, ale napokon je to vždy o totálnej koncentrácii a improvizácii na mieste,“ vraví Denisa Lehocká o spôsobe, akým vytvára svoje priestorové koláže z kresieb, malieb, objektov a sôch.
Využíva v nich tie najobyčajnejšie a najdostupnejšie materiály: dámske pančuchy, sadru, korálky, obnosené šaty, umelé vlasy, ale aj kôrku z chleba či zelerovú buľvu a veľké balvany.
Možno je to vďaka tejto ich všednosti, že sa nimi dokáže dotýkať hĺbky vzťahov, prenikať do intimity, za hranice toho, o čom sme schopní či ochotní hovoriť verejne. Možno je to tým, ako dokáže z osobného motívu vytvoriť niečo, čo je univerzálne zrozumiteľné. Možno je to tou osciláciou na pomedzí racionality, absolútnej presnosti a ničím nemerateľnej veličiny citu a intuície, ktoré zo stretnutia s jej dielami vytvárajú unikátny zážitok.
Ale nech by to bolo čímkoľvek, skrátka – je to tam.
Ako držať pohromade
Ona sama by to tak zrejme nikdy nepovedala a celkom určite nie s takou istotou. Pochybností má veľa. Nedávno sa jej vraj jeden známy spýtal, či pracuje každý deň. „Snažím sa robiť každý deň,“ odpovedala mu. „Keby som nerobila každý deň, tak by som
