Denník N

Baletný sólista Artemyj Pyzhov: Bez divákov som nevidel zmysel skúšať. Počas prvého lockdownu som preto odišiel do Ruska

Baletný sólista Artemyj Pyzhov tancuje v SND už viac ako šesť rokov. Foto - archív A. P.
Baletný sólista Artemyj Pyzhov tancuje v SND už viac ako šesť rokov. Foto – archív A. P.

Ruský sólista baletu tancuje v Slovenskom národnom divadle už vyše šesť rokov. Na Slovensku žije so svojou manželkou, tiež sólistkou baletu Mariou Rudenko.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • čo robil počas lockdownu, keď bolo divadlo zatvorené;
  • aké je hrať predstavenie bez divákov;
  • ako zvládol covid a prečo je zaočkovaný Sputnikom;
  • prečo sa presťahoval z Ruska na Slovensko a či tu chce aj zostať.

Pred mesiacom ste mali premiéru predstavenia Popoluška, ktoré ste nacvičovali aj počas pandémie. Boli skúšky a tréningy v niečom iné oproti obdobiu pred pandémiou?

Popolušku sme z pandemických dôvodov nacvičovali dva roky. Na začiatku, počas prvých mesiacov, ešte ako bežné predstavenie. No potom prišla prvá vlna koronavírusu a už vtedy niektorí tanečníci dostali covid. Nemali sme za nich náhradu, preto sme trénovali niekedy aj každé ráno a každý večer. Bolo to pre nás veľmi náročné.

V čom sa líši Popoluška od iného predstavenia, napríklad od Giselle alebo Labutieho jazera? 

Pre mňa je to krásne predstavenie a veľká výzva. Páči sa mi najmä to, že tancujeme duety, nie je to ľahké. Je to zároveň aj iný štýl klasického tanca, pri ktorom musíme tancovať presne do hudby, čo v iných predstaveniach nie je bežné.

Ako ste vlastne trénovali v čase lockdownu? Mohli ste trénovať aj priamo v divadle? 

Nie. Počas prvého lockdownu som vôbec netrénoval, pretože ani doma to nebolo možné. Zacvičil som si, ale baletné prvky som cvičiť nemohol, pretože som na to nemal priestor. Nemohol som doma skákať ani sa točiť, ako je to pre nás počas tréningov bežné. Preto som väčšinou len behával alebo cvičil.

Artemyj Pyzhov počas predstavenia v SND. Foto – archív A. P.

Počas druhej vlny pandémie ste tancovali a cvičili v ruskom divadle, pretože naše divadlo bolo zatvorené. V Rusku ste mohli naďalej tancovať? 

Áno, bol som tam vtedy tri mesiace. Keďže ma poznali z čias, keď som ešte tancoval v miestnom súbore, mohol som cvičiť spolu s nimi.

Prečo ste sa rozhodli odísť počas lockdownu naspäť do Ruska? 

Nikam sa nedalo ísť, všetko tu bolo zatvorené. Máme malé dieťa, a tak sme chceli tráviť čas aj v Rusku, kde máme rodičov.

Aká tam bola situácia? Nebáli ste sa nacvičovať v divadle počas pandémie? 

Nie, nebál som sa. Keď sa tam v súbore niekto nakazil, bol v karanténe a po jej skončení sa tanečníci vrátili opäť na javisko. Inak, aj ja sám som už prekonal covid, bolo to ešte v prvej vlne.

Aký ste mali priebeh? 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra v karanténe

Rozhovory

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie