Denník N

V mnohých kultúrach sa ženy zahaľujú, no ľuďom to prekáža hlavne na moslimkách

Pohľad cez hidžáb. Foto - tasr/ap
Pohľad cez hidžáb. Foto – tasr/ap

Je zahalená žena prejavom slobodnej vôle, alebo dôsledkom snahy mužov o nadradenosť nad ženami? Ako kedy a ako kde.

Koniec koncov je to len kus látky.

Pre niekoho však aj symbol obmedzovania, nadvlády mužov, neochoty integrovať sa.

Sú takí, čo hovoria, že zabezpečuje dôstojnosť, ochranu a signalizuje „dobré dievča“.

V posledných rokoch sa z neho hlavne na Západe stal azda najznámejší symbol islamu či dokonca extrémizmu. Hovorí sa o ňom v predvolebných kampaniach, (ne)tolerancia k nemu má byť barometrom otvorenosti, schopnosti akceptovať iné kultúrne koncepty. O nutnosti a povinnosti nosiť ho sa vedú spory na akademickej pôde aj v rodinách.

Ten kus látky môže mať podobu hidžábu, burky, nikábu. Je zároveň komplikovaným fenoménom, lebo zasahuje sféry, na ktoré sú ľudia aj spoločenstvá citlivé.

Aj vaša babka zrejme nosila ručník alebo klobúk

To, že si ženy zakrývajú vlasy, hlavu, niekedy aj časti tváre, pritom nie je nič nové a ani geograficky obmedzené. Stačí si otvoriť  akúkoľvek publikáciu o dejinách umenia, pozrieť si historický film, vycestovať na dovolenku na ktorýkoľvek kontinent, či dokonca prelistovať si bežný slovenský rodinný album a zistíme, že ženy nosili a nosia závoje, klobúky, vence, ručníky, čepce, turbany či baretky „odjakživa“.

Podľa pokrývky hlavy sa dali určiť sociálny status ženy, spoločenská vrstva, z ktorej pochádzala, to, kde žila, či aká majetná bola. Takmer každé dieťa tiež nakreslí princeznú či nevestu so závojom.

Šatky boli tradičnou pokrývkou hlavy aj na Slovensku. Foto - tasr
Šatky boli tradičnou pokrývkou hlavy aj na Slovensku. Foto – tasr

Zdalo by sa teda, že doplnok na hlave k ženám patrí, že by to nemalo nikoho vyrušovať. Problém nastáva, keď sa pokrývka hlavy či tváre začne vnímať nábožensky (hoci väčšina náboženstiev, ktorá ich požaduje, na to nemá oporu vo svojich posvätných textoch) či ideologicky. Momentálne sa to týka hlavne pokrývok hlavy či tváre, ktoré nosia moslimky. A platí, že ich kritici aj zástancovia robia pramálo preto, aby sa diskusia upokojila.

Moslimské klišé

„Šatka či závoj sa stali klišéovitým symbolom toho, čo Západ vníma ako moslimské obmedzovanie, tyraniu a fanatizmus, pričom to má len málo spoločné s tým, prečo ich moslimky skutočne nosia,“ povedala denníku Christian Science Monitor Jennifer Heathová, editorka zborníka, v ktorom 21 autoriek popisuje fenomém zahaľovania sa v rôznych kultúrach aj náboženstvách.

Heathová zrejme smeruje k tomu, že zástancovia a zástankyne zahaľovanie obhajujú ako prostriedok na zachovanie dôstojnosti ženy, na vytvorenie akejsi bariéry proti obťažovaniu, nepríjemným pohľadom. Kritici však hovoria, že ide skôr o to, že ženy sa zahaľujú na želanie mužov, ktorí s nimi zaobchádzajú ako s majetkom a chcú ich mať „ochránené“ rovnako ako svoj dom, biznis či auto.

„Dnes už zamýšľanú ochranu proti obťažovaniu zabezpečuje dobre fungujúci súdny systém. Demokratický štát založený na vláde zákona má možnosť ženu chrániť napríklad tým, že potrestá toho, kto na ňu zaútočí,“ napísala nemecká islamologička Lamya Kaddor v článku v online magazíne Qantara nazvanom Prečo ja, moslimka, nenosím šatku?

Myslí si tiež, že o tom, či sa žena správa počestne, či podľa nepísaných, ale zaužívaných pravidiel svojho spoločenstva, nerozhoduje, či má na hlave šatku alebo nie. Rovnako platí, že ani šatka, nikáb či čádor neochránia ženu pred znásilnením, bitkou, obchytkávaním na ulici a už vôbec nie pred domácim násilím.

Foto - tasr/ap
Foto – tasr/ap

Šatka sa pre niektoré ženy (je medzi nimi veľa konvertitiek) hlavne na Západe stala aj akýmsi manifestom príslušnosti k islamu, hlavne po tom, čo sa o ňom posledné roky hovorí ako o netolerantnom či radikálnom náboženstve s mocenskými chúťkami. To sú však ženy, čo si nosenie šatky vybrali dobrovoľne a sú pripravené aj na nepríjemné reakcie.

Iná situácia nastane, ak je zahaľovanie žene či dievčaťu nanucované v rodine, škole alebo ide rovno o požiadavku štátu ako v Iráne, Saudskej Arábii (tam sa požaduje nosenie nikábu, teda plášťa, ktorý zahaľuje celé telo), či kedysi za vlády Talibanu v Afganistane, a keď je žena za neposlušnosť kruto potrestaná, či dokonca pre ňu príde o život.

Platí však aj to, že do slobodnej vôle ženy zasahuje aj opačný prístup: teda, že jej šatku niekto zakazuje, diskriminuje ju pre jej nosenie. To sa nedeje len v západných štátoch, čo sa odvolávajú na sekularizmus, ale aj v krajinách ako Turecko či kedysi za vlády šacha Páhlávího Irán, kde sa k islamu hlási významná väčšina obyvateľov.

Nie vždy platí, aká matka, taká Katka

Pravdou je, že žien, čo sa zahaľujú, pribúda, a nie je neobvyklý model, keď matka nenosila žiadnu pokrývku hlavy a jej dcéra je úplne zahalená. Môže to pôsobiť ako návrat v čase a ukazovať na to, že isté spoločnosti sa vracajú ku koreňom, hoci tie vlastne nie sú ani autentické. To napokon neplatí len pre islam.

Profesorka Phyllis Cheslerová, ktorá sa venuje ženským štúdiám na City University of New York, vo štvrťročníku Middle East Quarterly napísala, že dcérino rozhodnutie nie je vždy dobrovoľné. Ide skôr o prípad dobrovoľne nasilu, lebo ženy nie sú schopné čeliť spoločenskému tlaku požadujúcemu dôkaz cudnosti.

„Nosím hidžáb, pretože žijem v spoločnosti, ktorá dovolí radikálnym kazateľom pomenúvať ženy, čo ho nenosia, prostitútkami a ja nechcem, aby ma označovali za prostitútku,“ cituje Cheslerová mladú Egypťanku. Hidžáb nosí aj preto, lebo jej mladšiemu bratovi sa predtým vysmievali kamaráti. Iné ženy ho začali nosiť pre problémy v práci, po vydaji do konzervatívnejšej rodiny, či preto, aby príliš nevyčnievali.

Nezahaľovali sa teda, lebo si mysleli, že im to bude garantovať bezpečnosť, dôstojnosť či to bude vyjadrovať ich náboženské cítenie, ale preto, že tak za ne uvažoval niekto iný. Tak argumentujú proti hidžábu niektorí ľudia na Západe, hoci narážajú aj na koncept politickej korektnosti a obáv z toho, aby neboli označení za islamofóbov.

Sú aj ľudia a aj politici, ktorí takto neuvažujú a proti moslimským pokrývkam hlavy sú preto, lebo podľa nich symbolizujú neochotu integrovať sa a akceptovať spoločenské normy, či dokonca presadzovať svoje tradície v ich krajinách. Táto téza hrá na ľudský strach, predsudky, ale aj na to, že zástancovia zahaľovania žien svojimi argumentmi neodstránili podozrenie, že ide len o formu presadzovania vôle jedného nad druhým, ktorá nemá nič spoločné s náboženstvom, ani kultúrou, ktorú pomáhalo formovať.

Komentáre, Svet

Teraz najčítanejšie