Denník N

Lars Kepler: Nepíšeme o násilí preto, že sa ho nemôžeme nabažiť. Píšeme o ňom, lebo ho neznášame

Alexander Ahndoril a Alexandra Coelho Ahndorilová. Foto - Wikimedia Commons/Frankie Fouganthin, CC BY-SA 4.0
Alexander Ahndoril a Alexandra Coelho Ahndorilová. Foto – Wikimedia Commons/Frankie Fouganthin, CC BY-SA 4.0

Pod pseudonymom Lars Kepler vydali švédski manželia Alexandra Coelho Ahndorilová a Alexander Ahndoril už deväť kníh o detektívovi Joonovi Linnovi. Hoci sa pôvodne usilovali ostať v anonymite, hneď po prvej detektívke vyšlo najavo, kto ju napísal.

V rozhovore pre český Deník N hovoria okrem iného o tom, že každý príbeh majú vopred starostlivo pripravený vrátane všetkých zápletok, ale len čo si sadnú k počítačom, všetko nakoniec môže byť úplne inak.

Opisujú aj to, aké výhody má strata anonymity, prečo sa po skúsenostiach s inými žánrami pustili práve do detektívok a kedy sa z autorov kriminálok stávajú cynici.

V knihe Zrkadlový muž ste sa ponorili do psychológie posttraumatickej stresovej poruchy. Bolo zložité preniknúť do traumatizovanej mysle?

Alexandra: Konkrétne v Zrkadlovom mužovi sme chceli napísať rýchly thriller, ale zároveň psychologickú nočnú moru. Taký temný labyrint podvedomia. S touto témou sme tak trochu začínali, už keď sme písali Hypnotizéra, tentoraz sme sa však chceli ponoriť hlbšie. Hovorili sme so psychiatrami, expertmi na sériových vrahov, hypnotizérmi a policajnými detektívmi. Bolo to pre nás veľmi podnetné. Veľmi nás totiž zaujíma fungovanie podvedomia. Do toho sa vždy snažíme preniknúť.

Vo svojich knihách ste hypnózu spomenuli už dvakrát. Ide o niečo, čo sa v praxi používa často, alebo ide len o zaujímavosť do knihy či niečo, čo sa dá vidieť v televíznych seriáloch?

Alexandra: Môže to znieť ako fikcia alebo niečo, čo človek uvidí len v Myšlienkach vraha a podobných seriáloch, pravdou však je, že polícia po celom svete hypnózu používa. Predovšetkým pri traumatizovaných svedkoch či obetiach, aby sa zistilo, čo presne sa stalo na mieste činu. Aj nás prekvapilo, ako často sa používa; ide o veľmi efektívnu metódu, ako otvoriť dvere do spomienok.

Aký je váš postup pri spracovávaní takýchto príbehov? Jussi Adler-Olsen hovorí o tom, že chodí s bývalými policajtmi piť, Jo Nesbo zase vyráža na miesta činu. Robíte niečo podobné?

Alexander: Robíme veľkú rešerš, dôležitá pre nás je hlavne autenticita.

Čo to znamená?

Alexander: Chodíme na miesta činu, starostlivo si naštudujeme policajné taktiky, skúmame psychológiu rôznych javov a činov, hovoríme s forenznými expertmi, so špecialistami na zbrane a tak ďalej. Čo sa týka napríklad tých zbraní, tie, o ktorých píšeme v knihách, aj skúšame, robíme to tak aj s bojovými

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie