Denník N

Z krvavých útokov v Ankare obviňujú aj tureckú vládu

Telá mŕtvych do príchodu záchraniek prikryli vlajkami. Foto - TASR/AP
Telá mŕtvych do príchodu záchraniek prikryli vlajkami. Foto – TASR/AP

Počas mierového protestu vybuchli v centre hlavného mesta dve bomby, išlo o najhorší útok v histórii krajiny. Kritici a miestni Kurdi vládu obviňujú, že útoku nezabránila ani tajná služba.

Mal to byť deň, keď sa ľudia spoja vo volaní po mieri medzi tureckou vládou a miestnymi Kurdmi. Turecko, zrejme najstabilnejšia krajina v regióne, totiž čelí viacerým výzvam za svojimi hranicami a vnútroštátne nepokoje nepomáhajú nikomu.

Keď však v sobotu doobeda začali Ankarou, hlavným mestom Turecka, pochodovať stovky ľudí, ozvali sa dva výbuchy. Pravdepodobne išlo o samovražedných atentátnikov, výsledkom je najmenej 95 obetí a ďalších 245 zranených, z toho 48 ťažko. Krvavejší útok ešte krajina nezažila.

„Očakávali sme, že v Ankare pred voľbami k niečomu príde. Ale nie, že k niečomu takémuto,“ povedal pre denník New York Times Sedat Kartal, jeden z miestnych obyvateľov.

https://www.youtube.com/watch?v=hUsI30ER6Wo

Obviňujú vládu

K útoku sa zatiaľ nikto nepriznal, no nemohol prísť v horšom čase. Aj preto sa v Turecku okamžite objavilo niekoľko verzií, kto je vlastne za sobotu zodpovedný.

Už 1. novembra sa v Turecku uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Pri tých posledných – z júna tohto roku – totiž vyšla vládna strana AKP oslabená. Prvýkrát od roku 2002 nezískala v parlamente väčšinu a nevedela sa dohodnúť ani na koaličnej vláde. Môže za to aj prokurdské hnutie HDP, ktoré v júni získalo 13 percent. Práve ono bolo jedným z organizátorov včerajšieho pochodu.

„V tejto krajine môžu gangy usporiadať bezpečné protesty, ale tí, ktorí sú za mier, sú zavraždení. Ako je možné, že štát s takou silnou bezpečnostnou službou nemal informácie o útoku?“ vyhlásil v sobotu líder HDP Selahattin Demirtas.

Turecká vláda podobné obvinenia, samozrejme, odmieta. Premiér Ahmet Davutoglu podľa BBC predpokladá, že za útokom stáli buď kurdskí rebeli, alebo bojovníci z Islamského štátu. Analytici tvrdia, že islamisti boli aj za podobnými útokmi z júla tohto roku, pri ktorých na juhu Turecka zomrelo 30 ľudí.

Výsledkom vtedy bolo, že sa zrútilo prímerie medzi kurdskými separatistami a tureckou vládou. Rovnako ako teraz aj vtedy totiž Kurdi vládu obvinili z toho, že útokom zámerne nezabránila. „Vrah Erdogan“, skandovali v Ankare po sobotňajšom útoku demonštranti.

Aj oni mali pocit, že súčasné násilnosti namierené proti kurdským separatistom vládnej strane vyhovujú.

„Bez ohľadu na to, kto odpálil bomby, je zodpovednou turecká vláda. Kto dostáva informácie od tajnej služby a kto iný by mal vyvodiť zodpovednosť za to, že v centre hlavného mesta vybuchujú bomby?“ vyhlásil podľa tureckého denníka Zaman Ilber Ortayli, popredný historik.

Dokonalá búrka

Vidieť to aj na prístupe Turecka k Sýrii. Aj keď miestna vláda je oficiálne tak ako Západ proti Islamskému štátu aj prezidentovi Bašárovi Asadovi, analytici už dlho upozorňujú na laxný prístup Turecka k islamistickým bojovníkom.

Tí Turecko vo veľkom využívajú ako tranzitnú krajinu. A skôr ako islamistov sa vláda bojí Kurdov, čo sa ukázalo aj počas bojov o sýrske mesto Kobani na tureckých hraniciach, kde Turci dlho váhali zakročiť.

„Jeden z najdôležitejších spojencov Západu na Blízkom východe dnes čelí dokonalej búrke – hlbokej politickej polarizácii, ohrozenej ekonomike, pokračovaniu bojov s Kurdmi, ohrozeniu zo strany Islamského štátu a dvom miliónom sýrskych utečencov,“ napísal Mark Lowen z BBC.

Podľa oficiálnych vyjadrení sa však parlamentné voľby odkladať napriek tomu nebudú. Nech už dopadnú akokoľvek, Turecko čakajú v najbližších mesiacoch ťažké časy.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie