Denník N

Nevyšlo počasie, kolabovala doprava, no za svetlom prišlo v Bratislave 100-tisíc ľudí

Foto: Slavo Uhrin
Foto: Slavo Uhrin

Niektoré inštalácie prišli o to najdôležitejšie – o svetlo, ale napriek tomu všetkému vyšla prvá bratislavská Biela noc nad očakávania.

Je to už viac než desať rokov, čo Roman Ondák pred kolínske múzeum postavil rad ľudí. Vyzerali ako bežní návštevníci galérie, ale boli to komparzisti. Kto však len náhodne prechádzal okolo, ľahko mohol nadobudnúť pocit, že vo vnútri sa iste deje čosi špeciálne, keď na to ľudia čakajú v rade.

Vo vnútri sa, samozrejme, čosi dialo, ale dôležitým dielom bol už tento rad. Ondák ho nazval jednoducho – Good Feelings in Good Times (Dobré pocity v dobrých časoch), no možno v ňom nájsť odkazy na všeličo, dokonca aj na nie práve príjemné pocity počas čakania v radoch na prakticky čokoľvek za socializmu. On si ich ešte pamätá, ale dnešní dvadsiatnici ich už nezažili. Tí, naopak, poznajú skôr skutočné rady pred galériami. Stačí totiž zájsť do Viedne alebo do Londýna a pred každou trochu vychytenejšou výstavou si bežne postojíte v dlhom rade už pred dverami do galérie.

A z času na čas si niekto nahlas povzdychne, či sa toho raz dočkáme aj u nás. Festival Blaf, ktorý sa konal v uplynulých dňoch v bratislavských galériách, dal túžobne fotografiu Ondákovho „radu na umenie“ na svoje plagáty už pred troma rokmi. A vlani bola hlavnou témou tohto festivalu otázka, či je umenie pre masy, alebo iba pre úzku skupinu zasvätených nadšencov.

Už si nespomínam, či sa na ňu niekomu podarilo odpovedať. Ale ak aj náhodou áno, dnes je to už všetko aj tak jedno. Sobotňajšia Biela noc v Bratislave ukázala, že za umením vedia vyjsť naozaj masy. Stotisíc ľudí v uliciach, ako oficiálne hlásia organizátori, nie je žiadna náhoda. Biela noc pritom mala azda najhoršie podmienky, aké si pri svojej bratislavskej premiére mohla predstaviť – hustú hmlu a dážď, ktoré všetko od začiatku komplikovali. A aj napriek tomu to bol skvelý zážitok a dobrá správa pre Bratislavu.

Vincent Leroy / Mechanické pole / FR, priestorová svetelná inštalácia v Medickej záhrade. Foto - Petra Rjabininová
Vincent Leroy / Mechanické pole / FR, priestorová svetelná inštalácia v Medickej záhrade. Foto – Petra Rjabininová

ATK! / ARC – Architektonické Centrum Rehabilitácie / BE, svetelná architektúra a hudba na budove Slovenského rozhlasu. Foto - BN
ATK! / ARC – Architektonické centrum rehabilitácie / BE, svetelná architektúra a hudba na budove Slovenského rozhlasu. Foto – BN

fuse* / Ljós / IT, digitálna projekcia/tanec/akrobacia, Stará tržnica. Foto - BN
fuse* / Ljós / IT, digitálna projekcia/tanec/akrobacia, Stará tržnica. Foto – BN

Počasie sa nedá objednať

„Mali sme veľké obavy z počasia, krátko pred začiatkom sme sa ešte báli, či vôbec niekto príde,“ hovorí Zuzana Pacáková, riaditeľka festivalu. Už za prvú hodinu sa však rozdalo štyridsaťtisíc festivalových máp.

Fakt je ten, že počasie ubralo na celkovom dojme aj konkrétnym inštaláciám. Najvyšší svetelný lúč v histórii, ktorý svietil z centrály VÚB banky, sa strácal v hmle. Domček na Štrkoveckom jazere sa podarilo osvetliť až po niekoľkých hodinách, „tráve“ v Medickej záhrade vypadol generátor, a kým sa v zápchach podarilo priniesť nový, polovica inštalácie ostala na istý čas v tme. Hmla kazila aj výhľad na Bratislavský hrad, ešteže zvuku nič nebránilo a Jukebox Krištofa Kinteru doliehal spod Ufa až na opačnú stranu rieky.

Lepší zvuk by pristal budove rozhlasu a lepšia organizácia pri Starej tržnici alebo v Medickej, ale nad tým všetkým už tím Bielej noci uvažuje. Doteraz robili festival v Košiciach a tam je situácia do veľkej miery odlišná. „Tam pracujeme s oveľa menšou plochou, najmä v okolí pešej zóny, kde nie je problém s dopravou. V Bratislave je na ploche festivalu niekoľko vyťažených križovatiek, kde musela zasahovať polícia. Všetko to berieme do úvahy a budeme sa snažiť to na budúci rok zlepšiť,“ hovorí Zuzana Pacáková. Komunikovať chcú aj s mestom o posilnení hromadnej dopravy, ideál však vidí v rozšírení festivalu na dva dni, počas ktorých by si diváci mohli diela vychutnať v dlhšom čase a bez tlačenia.

Ján Šicko / JAMKY / SK, svetelno-zvuková site-specific inštalácia nad Gorila Urban House.
Ján Šicko / JAMKY / SK, svetelno-zvuková site-specific inštalácia nad Gorila Urban House.

Róbert Farkaš/sedemminut / ZA MIER! / SK, svetelná inštalácia Rázusovo nábrežie.
Róbert Farkaš / sedemminut / ZA MIER! / SK, svetelná inštalácia, Rázusovo nábrežie. Foto: Slavo Uhrin

Peter Vrabeľ / Andromeda / SK, svetelná inštalácia Ondrejský cintorín
Peter Vrabeľ / Andromeda / SK, svetelná inštalácia, Ondrejský cintorín

Joanie Lemercier / Fuji (不死) / FR, kresba/projekcia/zvuk SODA gallery. Foto - David Hanko
Joanie Lemercier / Fuji (不死) / FR, kresba/projekcia/zvuk, SODA gallery. Foto – David Hanko

Zažiť mesto

Základom festivalu je jednoduché pravidlo – nedá sa vidieť všetko, tak ako si nemôžete vypočuť všetky kapely na hudobnom festivale. V prípade Bielej noci navyše nejde iba o samotné diela, ale aj o miesta, na ktorých sa nachádzajú. Keď festival vznikal v Paríži, práve toto bolo dôležitou súčasťou jeho koncepcie – ukázať domácim a turistom Paríž trochu iným spôsobom, než na aký sú zvyknutí. O umenie svetového formátu tam predsa núdzu nemajú.

My potrebujeme oboje. A zúfalo. Aj súčasné umenie zo sveta, aj pozornosť o naše hlavné mesto. O jeho budovy a parky, o chodníky aj križovatky. Ak sa nájde čo i len zopár ľudí, ktorých skúsenosť Bielej noci privedie do galérií za súčasným umením aj v iné dni, to už bude len vítaný bonus. Dôležitejšie je čosi iné.

V sobotu večer sa ukázalo, že ľudia, ktorí v Bratislave bývajú, v nej chcú aj žiť. Sú ochotní vyjsť v daždi von a postaviť sa dobrovoľne do radu na umenie. Nevyšli s dáždnikmi a v pršiplášťoch preto, aby proti niekomu protestovali, ale aby sa stretli s priateľmi a prešli miesta, na ktorých možno už dlho neboli, lebo im na to nikto nedal príležitosť.

Biela noc navyše ukázala, že ľudia v tomto meste ešte dokážu spolupracovať – od tých v banke až po správcov cintorína. Mesto by tieto rady na umenie, ktoré vytvorila Biela noc, malo „kúpiť“ tak, ako prestížna britská galéria Tate napokon kúpila tie Ondákove do svojej zbierky.

O rok by už nemuseli byť problémy s dopravou a možno by príležitosť urobiť niečo pre život v meste mohli dostať aj ďalší šikovní ľudia s dobrými nápadmi. Zuzana Pacáková nás v sobotu nielenže nenechala zaspať, ale otvorila nám oči doširoka.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Biela noc

Kultúra

Teraz najčítanejšie