Denník N

Nezničiteľný Otuško (29. 10. 1945 – 18. 12. 2021)

Zostane podpísaný nie pod stovkami, ale pod desaťtisícami nahrávok, spomína na zvukového majstra Otta Noppa Peter Breiner.

Veľmi dávno, keď som mal 18 rokov, som sa ocitol v štúdiu 2  Československého rozhlasu na Leninovom námestí v Bratislave, aby som tam nahral hudbu k študentskému divadelnému predstaveniu. Netušil som toho o nahrávaní veľa, bol som nervózny a zvukár, ktorý nás nahrával, bol ohundraný a oprsklý. Liezlo mu na nervy, že musí nahrávať s nejakými študentmi, ktorí zdržiavali a vymýšľali a nevedeli, čo chcú a ako sa to robí. Napriek tomu preskočila iskra, ktorá zapálila 48-ročné priateľstvo a rovnako dlhú a neuveriteľne plodnú profesionálnu spoluprácu.

Otto Nopp bol úplne bezpochyby a dlhodobo najlepším slovenským zvukárom. Je podpísaný nie pod stovkami, ale pod desaťtisícami nahrávok – najprv rozhlasových, v oblasti, prepytujem, slovenskej pop hudby, a potom klasických a filmových hudieb pre stovky labelov a filmových produkcií. Na klasiku mal úplne neuveriteľný inštinkt. Jeho cit pre orchestrálny zvuk bol ojedinelý, obdivovaný a oceňovaný po celom svete.

Dve ceny francúzskej akadémie Grand Prix de Disque. Filmové hudby k Oscarom oceneným filmom. Pamätná plaketa v DeLuxe (odborníci vedia). Stovky, ba možno až tisíce albumov na desiatkach svetových labelov. Ottove nahrávky mixoval Vic Lanza v Abbey Road za hlbokého komunizmu, keď sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie