Denník N

Last Christmas pred 250 rokmi

Ak vás otravujú notorické vianočné hity, skúste niečo iné. Ja som v rodinnej zbierke objavil platňu Supraphonu z roku 1969 s Vianočnou omšou F dur. Ide o unikát nahratý Pražskými madrigalistami na historických nástrojoch na Hradčanoch v kaplnke U všech svatých, ktorí zrejme pri tvorcoch stáli, keď sa začiatkom normalizácie dielo prvýkrát po vyše dvesto rokoch podarilo vydať.

V tom období sa ešte za autora považoval Edmund Pascha, dnes sa už za tvorcu takmer s istotou označuje Georgius (Juraj) Zrunek. V osemnástom storočí sa autorstvu nepripisoval veľký význam, v rehoľnom prostredí zvlášť. Autori neprezentovali seba, slúžili Bohu. Navyše v kláštoroch pôsobili aj ako kopisti, vytrvalo prepisovali vlastné i cudzie skladby, neraz ich bohato ilustrovali a šírili, dnes by sme povedali streamovali a sharovali.

Zrunek sa narodil roku 1736 v moravskej dedine Klobouky. Pôsobil ako františkán v Hornom Uhorsku. Stal sa organistom a zbormajstrom, učil, zbieral latinskú i ľudovú tvorbu. Jeho kariéra úzko súvisela s rekatolizáciou, keď vplyvné šľachtické rody financovali stavanie barokových kostolov i kláštorov a podporovali rozvoj mníšskych rádov. Po štúdiách filozofie v Nižnej Šebastovej (dnes súčasť Prešova) a teológie v Hlohovci pôsobil kade-tade od Skalice a Žiliny cez Gyöngyös až po Bardejov – v centrách dobovej náboženskej kultúry.

Zo Zrunekových partitúr.

Žilinská revolučná kníhtlač rodiny Dadanovcov spôsobila nevídaný rozmach baroka. V meste pôsobili osobnosti ako spisovateľ a prekladateľ Daniel Krman, ktorý precestoval pol Európy, či významný františkánsky spisovateľ Hugolín Gavlovič. Zrunek usilovne komponoval chorálové omše aj zaznamenával hudbu kolegov v kutniach. Používal päťlinajkovú notáciu, známu dodnes. Zachraňoval knihy a viazal ich do kože.

Pochopiteľne, vrcholné mníchove diela súviseli s 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie