Maďarský novinár, ktorý napísal knihu o vzťahu Orbána k futbalu: Hra ho nebaví, iba víťazstvo

Mladý Viktor Orbán sa o politiku veľmi nezaujímal, v televízii pozeral iba futbal. Nemal však dostatočný talent na to, aby sa stal veľkým futbalistom, a preto sa rozhodol pre kariéru politika. No futbal neopustil: hral so svojimi neskoršími politickými partnermi na vysokej škole a ako premiér hral v klube svojej rodnej dediny, kde neskôr dal postaviť veľkolepý štadión i futbalovú akadémiu.

Novinár portálu 444.hu napísal životopisnú knihu o Orbánovi z hľadiska jeho vzťahu k športu, v ktorej tvrdí, že Orbán sleduje vo futbale i v politike jediný cieľ: vyhrať za každú cenu.

V rozhovore, ktorého maďarskú verziu si môžete vypočuť v rámci projektu Denníka N Pozsonyi podcast, sa dozviete:

• prečo sa Viktor Orbán nestal futbalistom;
• ako jeho kariéru ovplyvnil Silvio Berlusconi;
• kto je jeho najväčším vzorom spomedzi futbalistov;
• prečo sa mu nepodarilo vrátiť maďarský futbal do svetovej špičky.

Váš portál 444.hu uverejnil správu, že Viktor Orbán sa už teší na pokračovanie vašej knihy. Poslali ste mu jeden výtlačok na úrad vlády?

Áno, keď kniha vyšla v lete, jeden z mojich zdrojov mi hneď avizoval, že by o ňu mal záujem aj hlavný hrdina. Poslal som mu jeden výtlačok aj s venovaním, ale potom sa na mesiace odmlčali. Nedávno sa mi ozval môj zdroj a spomenul, že hlavný hrdina sa teší na pokračovanie s tým, že našiel v knihe aj jednu chybičku. Takže si to prečítal asi dosť dôkladne.

To vám lichotilo?

Až tak veľmi ma to neprekvapilo, moja osoba tam asi nebola dôležitá. Celá kniha je vlastne o tom, ako extrémne sa zaujíma o futbal. Tvrdí o sebe, že číta aj zahraničné odborné časopisy o futbale. Bol som si istý, že kniha, ktorá rozoberá jeho osobný vzťah k futbalu, ho bude zaujímať.

Oslovili ste Orbána pri písaní knihy, aby odpovedal na vaše otázky?

Veľa som nad tým rozmýšľal, ale nakoniec som ho neoslovil, lebo kniha sa vo veľkej miere zakladá na jeho vyjadreniach, on rozpráva v knihe najviac. Spracoval som veľké množstvo archívneho materiálu. Nepovažoval by som za pravdepodobné, že by mi zareagoval, aj keď toto je asi jediná téma, ktorá ho dokáže naozaj zaujať. Nevylučujem, že v budúcnosti by som ho ešte oslovil.

Kniha obsahuje množstvo citátov od ľudí z Orbánovho uzavretého sveta. Nepúšťa k sebe veľa ľudí. Ako sa vám podarilo tie vyjadrenia získať?

Nebolo to ľahké. Kniha spracúva Orbánov život v zásade do roku 2010, a preto som potreboval predovšetkým zdroje z obdobia jeho mladosti. Teraz je ťažké sa k nemu dostať preto, lebo jeho režim je mimoriadne nedôverčivý ku kritickým novinárom. Ja som však narážal na iný problém, a to na plynutie času, keďže veľa ľudí si už nepamätalo detaily z 80. rokov. Boli však aj takí, ktorí sa mi odmietli vyjadriť, pretože aj po 40 rokoch považovali z politického hľadiska za rizikové, aby niečo prezradili o tom, ako sa im hrával futbal s Viktorom Orbánom.

Čo vás najviac prekvapilo pri písaní knihy?

Sám som veľkým fanúšikom futbalu, ale aj tak ma zarazila Orbánova vášeň, respektíve mánia vo vzťahu k futbalu. Má neskutočné ambície v súvislosti s futbalom a strašne to ovplyvňuje aj jeho vzťah k politike. V 90. rokoch, keď už ako politik nemal čas trénovať so svojím mužstvom, trénoval sám a pokračoval v tom aj po roku 2000. Každý, kto hral futbal, vie, že trénovanie osamote si vyžaduje naozaj veľkú odhodlanosť, ktorá už presahuje vášeň a predpokladá trošku bizarnejší vzťah. Chodil napríklad sám na tréningy aj preto, aby študoval trénovanie iných. Keď som toto písal, už som vedel, že dal postaviť štadión vo svojej dedine, ale tieto detaily ma zarazili.

Orbán sa chcel stať futbalistom, ale