Nad Cigľom sú v lese trhliny hlboké aj desiatky metrov. Pozorný turista sa im vyhne, nebezpečné sú však pre ľudí dole
Veľkoplošné, zničujúce zosuvy pôdy sa začínajú nevinne vyzerajúcimi trhlinami v lese, aké sú napríklad nad obcou Cigeľ. Skalné bloky sa však zosúvajú ďalej do obývaných oblastí a ohrozujú stavby, cesty aj vedenia. Štát má presné informácie, kde sú takéto rizikové oblasti, pred stavbou domu vám to však nepovie.
Keď sa povie Cigeľ, mnohým správne napadne obec alebo baňa v Hornonitrianskej kotline. Turisti to poznajú aj ako východiskový bod na hrebeň pohoria Vtáčnik a k monumentálnemu skalnému bralu Biely kameň, ktoré je ukážkou rozpadu lávových prúdov. Z Cigľa sa k nemu dostanete po modro značenom turistickom chodníku.
Neďaleko neho vedie aj zelená značka a medzi týmito dvoma cestami sa nachádza kopec, ktorý je z jednej strany pokrytý lesom a končí sa pásmom skál s pekným výhľadom. Turisti sa tu môžu pohybovať úplne voľne, pretože Vtáčnik leží len v 2. stupni ochrany a v tejto oblasti nie je žiadna rezervácia.
Na toho, kto sa rozhodne vstúpiť na toto územie, čaká v lesoch prekvapenie. Svah pretínajú dve trhliny. Vyzerajú ako tmavšie kaňony, v zime ostro kontrastujú s čerstvo napadaným snehom. Sú bez vody, ale sú hlboké niekoľko metrov. Z ich bokov trčia konáre stromov.
Sú ľahko viditeľné, a preto nie sú nebezpečné, aspoň nie z pohľadu turistu. Nie sú však jediné. Keď obchádzam trhliny zospodu, onedlho narazím na ďalšie. Tieto sú
