Denník N

Fehérváryho poradca Havlíček: Keď debutoval vo Švédsku, volali mi desiatky rodičov. Často majú nereálne očakávania

Lukáš Havlíček a Martin Fehérváry. Foto – archív L. H.
Lukáš Havlíček a Martin Fehérváry. Foto – archív L. H.

Slovenský hokejista Martin Fehérváry sa v prebiehajúcej sezóne NHL natrvalo presadil do zostavy Washingtonu. Výrazný vplyv na jeho hráčsky vývoj mal jeho agent a poradca v jednej osobe Lukáš Havlíček.

Hovorí, že sa dennodenne stretáva s hokejovými rodičmi, ktorí majú prehnané očakávania a myslia si, že po odchode do zahraničia sa z ich detí stanú hviezdy. „Nie je možné len poslať dieťa do Švédska s tým, že sa z neho stane nový Martin Fehérváry. Ľudia si myslia, že sa to dá, ale nedá,“ tvrdí Havlíček.

Pri rozvoji mladých hráčov je zástancom postupných krokov a má pochybnosti o tom, či je správne, keď najväčšie talenty na Slovensku hrajú v šestnástich rokoch v extralige a v sedemnástich za mužskú reprezentáciu.

„Prial by som si, aby mohli viac času stráviť v juniorských súťažiach a medzi mužov prísť kompletne pripravení. Z môjho pohľadu ostaršujeme priveľa a príliš agresívne. Až o pár rokov uvidíme, či išlo o správnu cestu,“ tvrdí Havlíček.

V rozhovore hovorí:

  • v akom veku je vhodné, aby už dieťa malo svojho agenta;
  • prečo s Martinom Fehérvárym vlani nežiadali Washington o výmenu;
  • ako mnohí rodičia mylne veria, že môžu kopírovať úspešné príbehy;
  • že skauti z NHL nemajú dôvod prísť na slovenskú juniorskú ligu;
  • prečo nie je fanúšikom rýchleho ostaršovania mladých hráčov.

Keď ste začali pracovať s mladými hráčmi, označovali ste sa skôr za hokejového poradcu než agenta. Prečo?

Pretože si nemyslím, že agent bolo to správne slovo. Keď som ešte hrával, mal som agenta, ktorý nerobil niektoré veci, ktoré som od neho očakával, a uvedomil som si, že mladí hráči pri sebe potrebujú aj niekoho iného než človeka, ktorý im zavolá len počas vyjednávaní o zmluve.

V Amerike sa používa pojem „advisor“, teda niekto, kto vás vedie kariérou, pomáha vám a našepkáva, čo robiť mimo ľadu, ako sa starať o svoje telo a ako sa správať. Agentská zložka práce vstupuje do hry až vtedy, keď hráč začína profesionálne kontrakty a vašou úlohou je vyjednať mu čo najlepšie podmienky a právne ho chrániť. S Martinom sme však okrem toho komunikovali o oveľa dôležitejších veciach súvisiacich s jeho športovým aj ľudským vývojom.

Táto práca ma zároveň nikdy neživila, čo mi umožňovalo robiť ju trochu s väčším odstupom. Nikdy som nebol veľký agent s desiatkami hráčov, ale vždy som ich mal pod sebou najviac desať.

Martin Fehérváry bol úplne prvý hráč, ktorému ste pomáhali budovať kariéru. Ako ste sa zoznámili?

Prvý raz som ho stretol na medzinárodnom turnaji v Taliansku, ktorý som spoluorganizoval. Všimol som si vysmiateho štrnásťročného chalana, ktorý vôbec nehral slovenským štýlom. Zoznámili sme sa a spomínam si, že s Filipom Krivošíkom odo mňa chceli nabrúsiť korčule a rôzne ďalšie výhody prameniace z toho, že stretli Slováka v cudzine. (smiech)

Martinovej rodine som ponúkol svoje služby ako poradca a agent, ale vtedy si vybrali inak. Znovu sme sa spojili v čase, keď už bol Martin vo Švédsku a sám ma kontaktoval s tým, že by potreboval s niektorými vecami pomôcť. Vtedy sa začala naša spolupráca.

Vraj ste preňho riešili napríklad aj ubytovanie či školu. Je to pravda?

Áno, od začiatku som sa mu snažil vysvetľovať, že v jeho veku vôbec nejde o peniaze, ale o podmienky na vývoj. Hráč vo veku pätnásť či šestnásť rokov nepotrebuje zarábať peniaze. Pokiaľ má okolo seba všetko na to, aby sa každodenne mohol zlepšovať, za mňa je to ideálna zmluva.

Riešili sme spolu, kde bude bývať či ako sa bude stravovať, keďže po odchode rodiny zostal vo Švédsku sám. Takisto som ho prihlásil na anglickú školu, ktorú síce mohol navštevovať len do deviatej triedy, ale určite to bolo na niečo dobré. Verím v školský systém a v to, že dieťa má mať ráno zodpovednosť vstať a ísť do školy.

Pomôcť teda potreboval najmä preto, že od pätnástich zostal vo Švédsku sám?

Presne tak, výkonnosťou prekročil Slovensko, odišiel do zahraničia a potreboval niekoho, kto sa oňho postará, bude ho zastupovať a na dennej báze bude komunikovať s klubom. Martina dnes beriem ako člena svojej rodiny.

Šikovní hokejisti u nás často majú agenta už veľmi mladí. Kedy je na to podľa vás ideálny vek?

Je to veľmi individuálne a nedá sa to povedať plošne. Veľmi to závisí od rodičov. Ak je otec bývalý hokejista a plní úlohy, o ktorých som hovoril, teda vedie syna k určitým návykom a k tréningovému režimu, potom chlapec agenta nepotrebuje v podstate do obdobia, keď chce zmeniť klub alebo sa oňho začína zaujímať zahraničie.

V prípade, ak sa rodina v hokeji nevyzná, ale dieťa je šikovné a má šancu kariéru posunúť vyššie, je podľa mňa tých štrnásť alebo pätnásť rokov už vhodný vek na to, aby začali veriť cudzej osobe, teda agentovi alebo advisorovi. Spolu by sa mali naladiť na rovnakú vlnu a posúvať kariéru vpred maličkosťami.

Vždy však záleží na konkrétnom prípade. Sú aj hráči, pri ktorých to v tomto veku ešte nie je potrebné.

Myslíte si, že hokejoví agenti majú u nás zlú povesť?

Ako hráč som si to tiež myslel, ale potom som spoznal túto prácu aj z druhej strany. Je to nesmierne vrtkavá profesia, naviazaná na výkonnosť hráčov. Ak niektorému zoženiete skvelú zmluvu a dobré miesto, tak ste velebený, ale ak sa to otočí a viacerým naraz nedokážete zohnať nič, rozširuje sa o vás zákulisná mienka, že ste zlý agent.

Nemyslím si, že u nás sú agenti zlí. Očakával by som však, že za tie roky už trh u nás mohol byť celkovo profesionálnejší.

Čo tým máte na mysli?

Napríklad vo Švédsku

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hokej

Rozhovory

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie