Denník N

Kapra priniesli na vianočný stôl Česi, bábiky chodili pred Vianocami na lifting. Ani šľachta nekupovala každý rok novú, hovorí historik

Historik Daniel Hupko. Foto N - Tomáš Benedikovič
Historik Daniel Hupko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vianoce v meste boli pre chudobných ťažšie ako na dedine. Šľachta sa na zimu, naopak, sťahovala práve do svojich mestských sídiel. Historik z Múzea mesta Bratislavy Daniel Hupko rozpráva o tom, ako vyzerali mestské sviatky v 18. a 19. storočí.

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • ako vyzeralo vianočné menu šľachty;
  • čo dostal odvážny furman, ktorý ako prvý prešiel zamrznutým Dunajom;
  • ako Jozef II. zakázal betlehemy v kostoloch;
  • aké benefičné predstavenia nacvičovali sirotince;
  • ako český gróf vynašiel novoročný pozdrav;
  • ktoré trendy jedlá prišli v 19. storočí z Francúzska a jeme ich na Silvestra dodnes.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Vo výskume sa zameriavate na 18. a 19. storočie. Ako by v tom období vyzeral modelový 24. december v aristokratickej rodine?

To bolo akurát obdobie, keď sa v šľachtických domácnostiach začali úplne bežne stavať vianočné stromčeky ako módna novinka. To, že Vianoce sú sviatkom rodiny a slávia sa v jej úzkom kruhu, sa presadilo takisto začiatkom 18. storočia. V tom čase však úzku rodinu tvorilo aj 20 ľudí. Spravidla platilo, že zimu vrátane Vianoc aristokracia prežívala vo svojich mestských palácoch. Bratislava v tom čase už strácala svoj korunovačný význam, no stále bola dôležitým centrom kultúry a spoločenského života, takže sa šľachte oplatilo tráviť sviatky aj v Bratislave.

Aké menu a suroviny mali ľudia v tom čase k dispozícii?

Je jasné, že bohatí mešťania a šľachta mali aj v 18. storočí prístup k tomu, o čom nemohli ľudia z vidieka ani snívať. Advent bol pôstnym obdobím a jedlo, ktoré sa podávalo na štedrovečerný stôl, malo byť pôstne, jediným dovoleným mäsom bola ryba. Dnes máme zaužívané, že najklasickejšou rybou na štedrovečernom stole je kapor. Ale u nás sa jedli najmä pstruhy, zubáče či šťuky. Zvyk konzumovať na Vianoce kapra sa spája až s 20. storočím. Po vzniku Československa prišli na naše územie kvalifikovaní zamestnanci z Čiech, ktorí si priniesli vlastné zvyky, a práve pre nich bol typický kapor. Presadil sa do takej miery, že dnes ho všetci považujeme za vianočnú rybu.

Vianoce v Hofburgu v roku 1887. Zdroj – Vianočné sviatky v aristokratických rodinách v 19. a 20. storočí/Daniel Hupko

Na území Slovenska sa na Vianoce jedli aj

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Bratislava

ESET Science Award

História

Podcasty Denníka N

Rozhovory

Veda

Teraz najčítanejšie