Denník N

Kapra priniesli na vianočný stôl Česi, bábiky chodili pred Vianocami na lifting. Ani šľachta nekupovala každý rok novú, hovorí historik

Historik Daniel Hupko. Foto N - Tomáš Benedikovič
Historik Daniel Hupko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Vianoce v meste boli pre chudobných ťažšie ako na dedine. Šľachta sa na zimu, naopak, sťahovala práve do svojich mestských sídiel. Historik z Múzea mesta Bratislavy Daniel Hupko rozpráva o tom, ako vyzerali mestské sviatky v 18. a 19. storočí.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • ako vyzeralo vianočné menu šľachty;
  • čo dostal odvážny furman, ktorý ako prvý prešiel zamrznutým Dunajom;
  • ako Jozef II. zakázal betlehemy v kostoloch;
  • aké benefičné predstavenia nacvičovali sirotince;
  • ako český gróf vynašiel novoročný pozdrav;
  • ktoré trendy jedlá prišli v 19. storočí z Francúzska a jeme ich na Silvestra dodnes.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Vo výskume sa zameriavate na 18. a 19. storočie. Ako by v tom období vyzeral modelový 24. december v aristokratickej rodine?

To bolo akurát obdobie, keď sa v šľachtických domácnostiach začali úplne bežne stavať vianočné stromčeky ako módna novinka. To, že Vianoce sú sviatkom rodiny a slávia sa v jej úzkom kruhu, sa presadilo takisto začiatkom 18. storočia. V tom čase však úzku rodinu tvorilo aj 20 ľudí. Spravidla platilo, že zimu vrátane Vianoc aristokracia prežívala vo svojich mestských palácoch. Bratislava v tom čase už strácala svoj korunovačný význam, no stále bola dôležitým centrom kultúry a spoločenského života, takže sa šľachte oplatilo tráviť sviatky aj v Bratislave.

Aké menu a suroviny mali ľudia v tom čase k dispozícii?

Je jasné, že bohatí mešťania a šľachta mali aj v 18. storočí prístup k tomu, o čom nemohli ľudia z vidieka ani snívať. Advent bol pôstnym obdobím a jedlo, ktoré sa podávalo na štedrovečerný stôl, malo byť pôstne, jediným dovoleným mäsom bola ryba. Dnes máme zaužívané, že najklasickejšou rybou na štedrovečernom stole je kapor. Ale u nás sa jedli najmä pstruhy, zubáče či šťuky. Zvyk konzumovať na Vianoce kapra sa spája až s 20. storočím. Po vzniku Československa prišli na naše územie kvalifikovaní zamestnanci z Čiech, ktorí si priniesli vlastné zvyky, a práve pre nich bol typický kapor. Presadil sa do takej miery, že dnes ho všetci považujeme za vianočnú rybu.

Vianoce v Hofburgu v roku 1887. Zdroj – Vianočné sviatky v aristokratických rodinách v 19. a 20. storočí/Daniel Hupko

Na území Slovenska sa na Vianoce jedli aj

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Bratislava

ESET Science Award

História

Podcasty Denníka N

Rozhovory

Veda

Teraz najčítanejšie