Denník N

Dnes vzniká veľa falošných záberov, vraví zakladateľ veľkého historického fotoarchívu z Maďarska aj Slovenska

Poltár, 1958. Foto - Fortepan/Zsanda Zsolt
Poltár, 1958. Foto – Fortepan/Zsanda Zsolt

Dnes vzniká obrovské množstvo fotiek, ktoré nezobrazujú realitu, ale frázy, vraví zakladateľ historického fotoarchívu Fortepan.

Zbierka Fortepan je jednou z najúspešnejších občianskych iniciatív na maďarskom internete s viac ako 150-tisíc archívnymi fotografiami z 20. storočia. Sú tam aj tisícky fotiek zo Slovenska, ktoré zobrazujú scény z každodenného života ľudí od Bratislavy po Vysoké Tatry.

Fortepan je jedinečný tým, že jeho zbierku vytvárajú bežní darcovia a uverejnené fotografie sú voľne použiteľné pre každého na akýkoľvek cieľ. Tvorcovia projektu žiadajú iba o to, aby sa pri použití fotky z Fortepanu uvádzalo označenie Fortepan/meno darcu.

Zakladateľom projektu je muzeológ Miklós Tamási, venuje sa mu od roku 2010. Názov vznikol podľa negatívneho filmu, ktorý vyrábala maďarská fabrika Forte. Tamási v rozhovore rozpráva o tom, ako rozbehli Fortepan, odkiaľ pochádzajú fotky zbierky, ktoré boli ich najbizarnejšie zdroje a či sa nám zachovajú fotografie historického významu aj zo súčasnosti.

Maďarskú verziu rozhovoru si môžete vypočuť v rámci projektu Denníka N Pozsonyi podcast.

Fortepan ste založili pred vyše desiatimi rokmi s vaším kolegom Ákosom Szepessym a vtedy ste mali 5 000 fotiek, ktoré ste našli na zberoch odpadu. Od začiatku bolo zrejmé, že chcete vytvoriť voľne dostupnú digitalizovanú zbierku, ktorú môžu rozširovať darcovia?

Naša pôvodná zbierka pozostávala z negatívov a fotografií od 80. rokov. Od začiatku sme si boli istí, že ak ich naskenujeme, naším cieľom nebude, aby zostali u nás v počítači. Chceli sme ich zdieľať, keďže vznikol medzitým aj internet. To sme však netušili, že nám budú nosiť menšie a väčšie balíčky úplne neznámi ľudia a celý náš život sa bude točiť okolo toho. Fortepan totiž za posledných vyše desať rokov vytvorilo 700-800 rodín, z ktorých väčšinu sme nikdy predtým nevideli. Mysleli sme si najprv, že sa k nám pridajú zberatelia, ale dopadlo to úplne inak. Za celé obdobie sa u nás prihlásili štyria-piati zberatelia v klasickom zmysle slova a stovky rodín či súkromných osôb, ktoré priniesli autorské zábery.

Mali ste pri zakladaní Fortepanu nejaký vzor?

Nie, nemali, a práve preto sme sa rozhodli vybudovať svoju vlastnú stránku. Mohli by sme používať aj Flickr, ktorý sa rozbiehal okolo roku 2000 a bol vtedy veľmi populárny, teraz už jeho popularita poklesla. Chceli sme však mať svoj súkromný priestor a nechceli sme naliať naše fotografie medzi milióny rôznych iných.

Bratislava, 1910. Foto – Fortepan/Pohl Pálma
1959, Lučenec. Foto – Fortepan/Zsanda Zsolt

Onlinové zbierky voľne použiteľných fotiek v našom regióne nie sú príliš rozšírené.

Áno, to je pravda, v Európe sú fotografie s licenciou creative commons (verejné licencie – pozn. red.) pomerne málo rozšírené. V Spojených štátoch je to populárnejšie, veľké americké múzeá a archívy začali vytvárať takéto zbierky. Toto je podľa mňa budúcnosť. V nasledujúcej dekáde čoraz viac múzeí a archívov bude sprístupňovať voľne použiteľné historické fotografie. V Maďarsku už to trošku cítime a v tom zohral určitú rolu aj Fortepan. Podľa nášho vzoru začali postupovať už aj iné inštitúcie.

Ako sa vám podarilo tento projekt rozbehnúť? Chodili ste po zberoch odpadu alebo ste podávali inzercie?

Mali sme veľké

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Pozsonyi podcast

Rozhovory

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie