Denník N

Posolstvo Ivana Kadlečíka

Ivan Kadlečík. Foto – Peter Procházka
Ivan Kadlečík. Foto – Peter Procházka

Dnes svätíme všetky Vianoce, ktoré boli i budú, a Nový rok neznamená nič okrem zmeny dátumu.

„Vianoce ako subsystém našej kultúry a osobnej identity nie sú relax, ale povinnosť určená predkami. Oni stanovili medze a ja ich neprekročím, dodržiavam všetky rituály a predpisy a tá prísnosť mi dáva slobodu nepodliehať každej náhodnej móde. Keďže všetok čas je celok a neodchádza, v mojich súčasných sviatkoch sú obsiahnuté všetky predchádzajúce. Dnes svätíme všetky Vianoce, ktoré boli i budú.“

Takto mi odpovedal spisovateľ Ivan Kadlečík na otázku, ako vyzerajú Vianoce v literátskej rodine v Pukanci, či sú pre neho sviatočné dni relaxom od písania, alebo vítaným časovým priestorom na dobiehanie prípadných restov. Bol to dosť zvláštny čas vianočný, ten pred desiatimi rokmi, keď sa uskutočnil spomínaný rozhovor. Vianoce boli vtedy poznačené aj dvoma úzko súvisiacimi udalosťami: krátko pred nimi sa Ivan Kadlečík spolu s Václavom Havlom stali laureátmi Ceny Jána Langoša a o týždeň neskôr Havel zomrel.

„Úmrtia a ocenenia patria čiastočne do inej duchovnej kategórie,“ odpovedal mi vtedy Kadlečík na nevyslovenú otázku. „Havel pre mňa nezomrel ani ho nepochovávam ako materialisti a politici. Uprednostňujem dianie nevonkajškové, aj meditácia je čin a realita. Lebo veď podstatné sú idey a významy. Čítam jeho slová, uvažujem o ich zmysle, ako napĺňať v sebe jeho posolstvá, ako sa s nimi vyrovnať, ako nimi obohatiť vedomie. Duchovné bratstvo funguje aj na metafyzických princípoch.“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie