Nacistom po kyslej kapuste – zvláštny výskum vzbudzuje vášne
Vcelku bezvýznamná štúdia v bezvýznamnom časopise. Ale vzbudila veľké vášne, debatuje sa o tom, do akej miery je psychológia vedou. Oslovil som oboch aktérov, autora kontroverzného článku i kritičku. Prvýkrát som nominoval na Ig Nobelovu cenu.
Môžu si za to tak trochu sami. Autori Claude Messner a Adrian Brügger pomenovali svoju štúdiu „Nacistami po kyslej kapuste.“ Nasleduje, samozrejme, „facepalm“, ruka na tvári, povzdych, sarkazmus a ľútosť daňových poplatníkov, ktorí ten nezmysel museli zaplatiť.
Lenže názov článku je zámernou provokáciou a vtipom, autori možno predsa len na niečo zaujímavé prišli. Nech to posúdi Ig Nobelov výbor. Presne tak, túto stredu som písal do Bostonu. Keď sa o rok bude vyhlasovať Ig Nobelova cena, možno vyhrá aj môj kandidát. Nenominoval som preto, aby som zosmiešnil, ale presne v duchu ocenenia, „najprv sa zasmiať, potom zamyslieť.“
Morálna kompenzácia
Ale pekne poporiadku. Určite ste zažili situáciu, keď ste si večer zgustli na čokoláde alebo koláčiku a svoj vrtoch ospravedlnili slovami: „Veď ráno som jedol zdravé ovocie.“ Inými slovami, jablko a broskyňu ráno ste považovali za kompenzáciu dostatočne veľkú na to, aby ste na ňu mohli zviesť svoj večerný rozmar.
Claude Messner, riaditeľ katedry spotrebiteľského správania na univerzite v Berne, a jeho kolega si myslia, že takáto kompenzácia nemusí mať výhradne podobu jedla. Sú presvedčení, že ak si dáte jedlo, ktoré považujete za mimoriadne zdravé, napríklad šťavu z kyslej kapusty, nemusíte neskôr poľaviť iba tým, že si dáte nezdravý koláčik, ale aj inak, napríklad tým, že poľavíte vo svojej morálke.