Ako fungoval Ficov korupčný systém a prečo je rezeň z Byzancie a nie z Viedne? (najlepšie rozhovory)
Výber šéfredaktora: najlepšie rozhovory roku 2021.
1.
Bol jedným z tých, ktorí si za vlád Roberta Fica mohli robiť takmer čokoľvek. Ľudovít Makó bol riaditeľom Kriminálneho úradu Finančnej správy SR. Teraz je obvinený a s políciou spolupracuje. V rozhovore s Monikou Tódovou hovoril o korupčnom systéme, ktorého bol súčasťou. Vždy, keď sa Robert Fico snaží presvedčiť ľudí, že sa tu posledné dva roky dejú politické procesy. Vždy, keď kričí a obviňuje všetkých naokolo, spomeňte si na tento rozhovor. Je to len malý výsek toho, ako fungoval systém našich ľudí. Pre mňa je to rozhovor roka.
„Brať úplatky bolo veľmi jednoduché. Vedeli ste, že nič za tým nie je, nič nebude, nič sa nedeje a ste v tom systéme chránený.“
2.
Tento rok sme robili najviac rozhovorov s lekármi. Opisovali, ako zvládajú plné nemocnice, ľudí umierajúcich na covid, únavu aj útoky od agresívnej časti verejnosti. Primár anestéziológie a intenzívnej medicíny z Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach Ján Michlík porozprával Veronike Folentovej aj o tom, ako sa mení jeho pohľad na pacientov.
„Prepúšťal som z ARO pacientku, ktorá s veľmi komplikovaným priebehom u nás strávila takmer štyri týždne. Keď som sa jej pýtal, či to neľutuje a či by sa nedala už zaočkovať, keby mala tieto skúsenosti, povedala mi, že v žiadnom prípade. Toto rozhodne berie chuť do práce.“
3.
Dlho som si myslel, že na Slovensku je 15-20 percent ľudí, ktorí stratili kompas. Vo voľbách dávajú hlas extrémistom, odmietajú demokraciu, sú agresívni a niektorí iba veľmi sklamaní. Rok s koronou ukázal, že to bolo naivné. Takmer polovica krajiny sa odmieta dať zaočkovať. Iste, dôvody majú ľudia rôzne a celkom určite to neznamená, že polovica krajiny je proti demokracii. No aj tak je to správa o stave našej spoločnosti. Teda najmä o polovici, ktorá stratila dôveru vo vedu, v medicínu a štát. Pokúšali sme sa pochopiť, prečo je strach z očkovania silnejší ako strach zo smrti. Denisa Gdovinová sa rozprávala s Luciou Rosákovou. Pred 15 rokmi, po zlej reakcii jej malého syna na očkovanie, dostala sa do komunity antivaxerov. S odstupom času vysvetľuje, ako sa to mohlo stať a prečo to už dnes vidí inak.
„Myslela som si, že sa bojím toho, že vakcína zabije moje dieťa. Že mi štát chce ublížiť, že mi chce vziať deti a že žijeme v diktatúre. Dnes viem, že som sa bála procesov, ktorým nerozumiem.“
4.
Na dva týždne sme presťahovali časť redakcie do okresného mesta. Sedemkrát. Naše výjazdy priniesli stovky textov a príbehov, ktoré by inak zostali z Bratislavy neviditeľné. Z výjazdu do Brezna priniesol Ján Kováč aj rozhovor so šéfom železiarní z Podbrezovej, Vladimírom Sotákom. Nie je to klasický rozhovor typu otázka + odpoveď, ale aj tak je to výnimočný pohľad na svojrázneho podnikateľa.
„Nemýľte si ma s lídrami, ktorých máte v Bratislave. Ja som generálny riaditeľ ‚dedinskej‘ firmy. Vďaka tomu, že som použil ten výrazový prostriedok, aj ten predseda vlády pochopil, že sa s nami treba stretnúť.“
5.
Keď som čítal tento rozhovor, mal som pocit, že Denise Gdovinovej sa podarilo nadviazať spojenie s človekom iného druhu. Peter Seleštiansky pracuje v bratislavskej zoologickej záhrade a stará sa o zubry. Jeho rozprávanie o týchto zvieratách je fascinujúce. Ako im rozumie, ako s nimi cíti, ako si ich váži. Bolo by fantastické, ak by sme sa naučili rozumieť zvieratám ako on.
„Ľúbim ich. Ale nie je to bežná láska. Prijal som ich hierarchiu a spôsob života. Snažím sa správať tak ako ony. Samozrejme, vždy pre ne budem človekom, nikdy nie ich súpútnik. Ale snažím sa správať tak, aby som im vôbec neprekážal, vôbec im neškodil, ale, naopak, pomáhal im.“
6.
Novinári sa živia slovom. Asi aj preto je potom také vzrušujúce stretnúť niekoho, kto je jazykovým nadšencom. Adrián Berecz sa rozprával s Tomášom Billikom, ktorý založil facebookovú stránku Genitív na dnešný deň. Predstavte si tie možnosti, ak iba genitív ponúka toľko prekvapení a radosti.
„Najunikátnejšie slovo v genitíve je pravdepodobne sôvät, od slova sôvä, mláďa sovy. Okrem iného aj preto, že ide o jediné slovo v slovenčine obsahujúce ,,ô“ i ,,ä“ zároveň. Fanúšikovia stránky však preferujú skôr minimalizmus, genitívmi roka sa počas trojročnej existencie stránky stali ôk, eg a ech.“
7.
Nicol Hochholczerová napísala knihu Táto izba sa nedá zjesť. Opisuje v nej zneužívanie učiteľom počas základnej školy. Kniha vzbudila silné reakcie a z rozhovoru Rii Gehrerovej je jasné prečo. Mladá autorka hovorí o vzťahu, v ktorom nebola rovnocenným partnerom. Dôležitý je však spôsob, ako o tom hovorí a ako to celé dokázala spracovať.
„Celý čas som si pripomínala, že toto bude moja kniha, bude na nej moje meno, môžem ju napísať tak, ako ja chcem, a to bolo zrazu také úžasne oslobodzujúce – keď som už nemohla mať kontrolu nad tým, čo sa udialo, tak ju mám aspoň nad tým, ako to bude napísané.“
8.
Uzavretí v lockdowne. V strese a strachu z korony, opatrení a neistoty. Je jasné, že sa čoraz viac hovorí aj o vzťahoch. Vita Bella sa pýtala psychológa Jána Hrustiča, ako si udržať vzťah, ako nebyť vo vzťahu osamelý a či je možné, aby láska vydržala na celý život.
„Podmienky pre krásny vzťah sa vytvárajú vtedy, keď je v obidvoch ľuďoch veľmi znížená miera egocentrizmu. Vzťah väčšinou rozbíja práve sila egocentrizmu – čím viac myslím na seba, tým menej myslím na toho druhého.“
9.
Sex je všade, ale hovoriť o ňom a prežívať ho nevieme, vraví párový terapeut Honza Vojtko. Jana Močková sa ho pýtala, ako sa o sexe rozprávať a ako sa zbaviť pocitu hanby.
„Mám v terapii páry, ktoré majú okolo päťdesiatky, a keď príde debata na sex, okamžite celí očervenejú. A to nevravím ako výčitku, nie je to ich chyba. Nikto ich to nenaučil a spoločnosť to nevyžaduje.“
10.
Je lepšie jesť alebo o dobrom jedle hovoriť? Asi podľa toho, či a ako ste práve hladní. Vladimír Tomčík skúma históriu gastronómie a Karol Sudor sa s ním rozprával o dejinách rezňov, majonézy či halušiek.
„Viedenský rezeň mal ozaj vtipnú cestu – Španieli ho prebrali od Maurov a odtiaľ sa dostal do talianskeho Milána. Ochutnal ho maršal Radecký, keď roku 1848 potláčal v Taliansku povstanie, a recept opísal v liste Františkovi Jozefovi. Mimochodom, nevymysleli ho ani Mauri, prevzali ho z Byzancie, kde si vysoko cenili zlatú farbu vysmaženého trojobalu.“
Najlepšie Shootyho karikatúry roka 2021
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
